Knižné vydavateľstvo Goralinga

Úvod Knižné publikácie Region. propagačné materiály Audiovizuálne projekty Goralinga v školách Ocenenia Výstavy,prezentácie a knižné veľtrhy Galéria Viktor Majerik Tlačiareň Kontakt

Knižné publikácie

Napíšte nám…

Ako si objednať…

00421 903 603 550

goralinga@gmail.com

O KNIHE:

Táto kniha je skrátenou verziou monografie Średniowieczny Bardiów i jego kontakty z Małopolską, ktorá vyšla v Krakove v roku 2010. Autor sa rozhodol ponúknuť slovenskému čitateľovi niektoré kapitoly v jeho rodnom jazyku týkajúce sa mesta Bardejov v XV. storočí.

Kniha obsahuje nasledujúce kapitoly:
Stredoveký kláštor augustiniánov v Bardejove
Spor Bardejova s klariskami zo Starého Sącza
Jakub z Nového Sącza – poľský umelec v Bardejove v XV. storočí
Cechy v Bardejove v XV. storočí
Bardejovskí richtári v XV. storočí
Obchodné kontakty Bardejova s Krakovom
Štúdium bardejovských mešťanov na Krakovskej univerzite v XV. storočí ako cesta ku kariére a úspechu

PODROBNOSTI:

• Počet strán: 122 strán

• Väzba: brožovaná väzba

• Rozmer: 155×215 mm

• Hmotnosť: 210 g

• Jazyk: slovenský jazyk

• ISBN: 9788097004279

• Rok vydania: 2011

• Cena: 3,50 EUR

AUTOR:

Stanisław Andrzej Sroka - profesor Jagelonskej univerzity v Krakove, riaditeľ Inštitútu histórie na Jagelonskej univerzite v Krakove, autor mnohých publikácií, špecializujúcich sa uhorsko-poľské vzťahy v stredoveku, napríklad Poľské dokumenty v archívoch Uhorského kráľovstva, zv. 1 – 4 (Krakov 1998- 2006), Poliaci v období Žigmunda Luxemburského 1387 – 1437 (Krakov 2001).

Bližšie informácie: https://pl.wikipedia.org/wiki/Stanis%C5%82aw_A._Sroka

RECENZIE, ROZHOVORY S AUTORMI:

Fórum archivárov (júl – december 2011), str. 41-42, autor: Mária Grófová, Archív Univerzity Komenského v Bratislave

Začiatkom novembra tohto roku bola v rámci sprievodných podujatí knižného veľtrhu Bibliotéka v bratislavskej Inchebe slovenskému čitateľovi i odbornej verejnosti za účasti autora prezentovaná kniha týkajúca sa dejín mesta Bardejov v 15. storocí. Stanisław Andrzej Sroka, profesor na Jagelonskej univerzite v Krakove a riaditeľ jej Inštitútu histórie, sa zaoberá stredovekými dejinami strednej Európy so zreteľom na poľsko-uhorské vzťahy. Ako sám autor v úvode spomenul, ide o výber štúdií z jeho monografie Stredoveký Bardejov a jeho kontakty s Malopoľskom, ktorá vyšla v Krakove v roku 2010. Pripomenul, že problémom stredoeurópskej historiografie je neznalosť odbornej literatúry susedných krajín a to i takej, ktorá priamo súvisí s bádanou problematikou – veď objektom ich skúmania je spoločná minulosť.

Predmetom prvej kapitoly je prehlad doterajšieho bádania v poľskej, slovenskej i maďarskej historiografii a prameňov týkajúcich sa dejín Bardejova, z ktorých primárnu úlohu zohrávajú pramene z fondu Archívu mesta Bardejov uložené v bardejovskom archíve, pobočke Štátneho archívu v Prešove. Okrem nich sú to ďalej edované celky týchto prameňov. Druhá kapitola je venovaná stredovekému kláštoru augustiniánov v Bradejove, pri písaní ktorej nebolo možné opomenúť ani pramene uložené v Centrálnom archíve augustiniánskeho rádu v Ríme, bádateľom prístupným len raz v týždni na tri hodiny, co značne sťažovalo výskum. Tretia kapitola sa venuje sporu predmetom ktorého bolo mostné clo v Grybowe vyberané mníškami od bardejovských kupcom prechádzajúcich do Krakova. Nasledujúca kapitola je venovaná pôsobeniu poľského umelca akuba z Nového Sacza, s ktorým bardejovská mestská rada uzavrela v roku 1 460 dohodu o zhotovení hlavného oltára v kostole sv. Egídia za sto zlatých a sviatočné šaty. Práce na ňom boli ukončené o šesť rokov neskôr. Piata kapitola sa týka bardejovských cechov v 15. storočí.

Na základe jestvujúcej literatúry sa všeobecne prijíma, že počet cechov v Bardejove bol 51 , no priamy výskum zachovaných archívnych prameňov potvrdil existenciu 1 6-tich cechov v meste na sklonku stredoveku. Najdôležitejším odvetvím remeselnej výroby bola výroba plátna, dôležitú úlohu zohrával cech krajčírov, pivárov ci kušnierov, no dôležitú úlohu zastávali aj predstavitelia iných povolaní bez vlastného cechu (zlatníci, pekári, mlynári, zlievači, maliari, kúpeľníci, lekárnici a pod.), ktorých počet v roku 1 437 predstavovalo 64 rôznych remeselníckych špecializácií. Bardejovským richtárom v 15. storočí sa venuje siedma a obchodným kontaktom Bardejova s Krakovom ôsma kapitola. Posledná kapitola je venovaná bardejovským študentom na Krakovskej univerzite v 15. storočí a ich ceste ku kariére a úspechu. Ide o veľmi zaujímavé spracovanie tejto problematiky, kde si autor stanovil náročný ciel – sledovať osudy absolventov v reálnom živote. Bardejov patril v skúmanom období k stredne veľkým mestám s 3 000 obyvateľmi, z ktorých na Krakovskej univerzite študovalo 55 a autor porovnáva ich počet so študentami z Levoče, Kežmarku, Kremnice či Košíc. Podarilo sa mu identifikovať osudy 16 študentov, ktorí po svojom návrate zo štúdií pôsobili ako farári, rektori mestskej školy, prepisovatelia kníh, mestskí pisári ci členovia mestskej rady. Knihu dopĺňa niekoľko tabuliek, pričom ide o prácu s vedeckým poznámkovým aparátom.

http://www.archivari.sk/FA/FA_2011_2.pdf

Monitor Polonyjny, miesięcznik społeczno-kulturalny Polaków w Republice Słowackiej, rocz. XVI., grudzień 2012, nr 12, s. 16.

Związki Bardiowa z Krakowem w książce „Bardejov v XV. storočí. Štúdie z dejín mesta“

Słowackie Wydawnictwo „Goralinga” wydało książkę polskiego autora, profesora Uniwersytetu Jagiellońskiego, Stanisława Andrzeja Sroki, zatytułowaną „Bardejov v XV. storočí. Štúdie z dejín mesta”. Na język słowacki przełożyła ją Ingrid Majeriková. Pozycja składa się z 8 rozdziałów, poświęconych różnym aspektom dziejów Bardiowa w XV wieku. Autor omawia w niej te fragmenty ze średniowiecznej historii miasta, które do tej pory były słabo zbadane. Zajmuje się m.in. dziejami tamtejszego klasztoru augustianów, przy opracowaniu których potrzebne było przeprowadzenie kwerendy w archiwum zakonu augustiańskiego w Rzymie. Ciekawym fragmentem książki jest ukazanie trwającego ponad 100 lat sporu Bardiowa z klasztorem klarysek ze Starego Sącza. Przedmiotem tegoż sporu było cło w Grybowie, pobierane od kupców bardiowskich, handlujących z małopolskimi miastami. Problematyce gospodarczej poświęcony jest również rozdział o kontaktach handlowych Bardiowa z Krakowem w XV w., z którymi wiązało się wiele problemów, będących nieodłącznymi elementami życia na polsko-węgierskim pograniczu tego okresu. Autor omawia też kulturalne związki Bardiowa z Krakowem, przedstawiając losy studentów bardiowskich, podejmujących studia w XV-wiecznym Krakowie. W książce znalazł się ponadto rozdział, omawiający działalność artystyczną w Bardiowie Jakuba z Nowego Sącza, autora ołtarza głównego w kościele św. Idziego. Poza tym książka dostarcza wiedzy na temat cechów rzemieślniczych średniowiecznego Bardiowia oraz rychtarzy, którzy zarządzali miastem w XV wieku. To ciekawa lektura nie tylko dla miłośników historii.

http://www.polonia.sk/files/monitor_polonijny/MP2011_12.pdf

UKÁŽKA Z KNIHY

Je zaujímavé sledovať osudy bardejovských študentov po ukončení štúdia v Krakove. Ich identifikácia je dosť problematická. Na základe skúseností s výskumom osudov študentov prvého ročníka obnovenej Krakovskej univerzity na uvedenú skutočnosť naposledy upozornil A. Gąsiorowský. Napísal: „Výskum pouniverzitných osudov stredovekých študentov je nesmierne nevďačnou úlohou. Vo veľkej miere za to môže zmena v pramennom opise tej istej osoby. Matrika uvádza mená študenta a jeho otca, ako aj miesto odkiaľ prišiel. V ďalšom živote boli študenti označovaní zvyčajne iba menom a miestom odkiaľ prišli alebo iba menom… Toto platilo predovšetkým o mešťanoch“ . Spomedzi 55 študentov, ktorí prišli z Bardejova do Krakova študovať, o niekoľkých vieme relatívne veľa. Napríklad aj to, čo robili po ukončení štúdia. O iných zase môžeme len uviesť, čím sa živili. O veľkej väčšine ďalších však pramene mlčia, alebo ich pri súčasnom stave výskumu nedokážeme identifikovať s konkrétnymi osobami. Za takýto výsledok jednoznačne môže pramenná základňa, ktorá hoci je v súvislosti s Bardejovom obšírna, nepostačuje na uspokojivé riešenie tohto problému. Drvivá väčšina zachovaných prameňov sa totiž vzťahuje predovšetkým k obchodným kontaktom. Absolventi univerzity sa však kariérne uplatňovali hlavne ako notári, pisári (prepisovači), alebo sa venovali cirkevnej kariére.