Knižné vydavateľstvo Goralinga

Úvod Knižné publikácie Region. propagačné materiály Audiovizuálne projekty Goralinga v školách Ocenenia Výstavy,prezentácie a knižné veľtrhy Galéria Viktor Majerik Tlačiareň Kontakt

Knižné publikácie

Napíšte nám…

Ako si objednať…

00421 903 603 550

goralinga@gmail.com

O KNIHE:

Kniha prináša informácie o málo známych skutočnostiach spojených s procesom opcie sovietskeho občianstva a presídlením slovenských Rusínov do ZSSR v rokoch 1945 – 1947, s ich životom na území západnej Ukrajiny a so snahami o návrat do historickej vlasti – Slovenska v 2. polovici 20. storočia. Na základe bohatého archívneho materiálu, dobovej tlače, odbornej historickej spisby, memoárových prác a spomienok účastníkov udalostí autori podrobne mapujú proces výmeny obyvateľstva medzi ČSR a ZSSR na základe bilaterálnej dohody o opcii a vzájomnom presídlení obyvateľstva, podpísanej 10. júla 1946 v Moskve. Monografia polemizuje so staršími prácami, rozširuje doterajšie poznanie problematiky a prináša nové poznatky o pomeroch na severovýchodnom Slovensku v rokoch 1945 – 1947 v súvislosti so situáciou rusínskej menšiny a samotný proces opcie a presídlenie slovenských Rusínov do ZSSR zaraďuje do kontextu riešenia národnostnej otázky na Slovensku v prvých rokoch po II. svetovej vojne.

PODROBNOSTI:

• Počet strán: 340 strán

• Väzba: brožovaná väzba

• Rozmer: 155×215 mm

• Hmotnosť: 450 g

• Jazyk: slovenský jazyk

• ISBN: 9788097004262

• Rok vydania: 2011

• Cena: 5 EUR

O AUTOROVI

Michal Šmigeľ – historik, docent slovenských dejín na Katedre histórie Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela a vedecko-výskumný pracovník Inštitútu sociálnych a kultúrnych štúdií Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Prednáša novoveké svetové dejiny. Vo vedeckom výskume sa orientuje na národné, regionálne a nadregionálne dejiny 20. storočia, venuje sa migračným procesom v strednej Európe a na Slovensku, národnostnej otázke, problematike banderovcov na Slovensku a prejavom antisemitizmu v povojnových rokoch (1945 – 1948). Autor a spoluautor niekoľkých vedeckých monografií a viacerých štúdií publikovaných doma a v zahraničí.

Štefan Kruško – spisovateľ, publicista a autor niekoľkých kníh v oblasti literatúry faktu, zostavovateľ a redaktor kultúrno-umeleckých zborníkov i brožúr, iniciátor, zakladateľ a tajomník Koordinačného výboru reoptantov v Slovenskej republike o.z. Dlhodobý bádateľ problematiky opcie a presídlenia do ZSSR v roku 1947, života optantov na ukrajinskej Volyni a ich reemigrácie na Slovensko. Za verejnoprospešnú dobrovoľnícku prácu pri pomoci rodákom – reoptantom bolo mu Dobrovoľníckym centrom SAIA – SCTV pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky udelené ocenenie „Srdce na dlani – 2000“.

RECENZIE, ROZHOVORY S AUTORMI:

Autor: PhDr. Milica Majeriková-Molitoris, interná doktorandtka na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a redaktorka časopisu Život, spoločensko-kultúrneho mesačníka Spolku Slovákov v Poľsku

Problematika opcie a vysťahovania rusínskeho obyvateľstva z Československa do Sovietskeho zväzu bola v minulosti len veľmi málo pertraktovanou témou. V roku 2005 vyšlo z pera docenta slovenských dejín a odborníka na problematiku migračných procesov v strednej Európe Michala Šmigeľa a spisovateľa i zakladateľa Koordinačného výboru reoptantov v Slovenskej republike Štefana Krušku prvé vydanie publikácie Opcia, v ktorom sa autori pokúsili o komplexné historické spracovanie tejto problematiky. Jej malý náklad (100 ks) spôsobil, že bola takmer okamžite vypredaná a nedostupná pre štúdium širšej odbornej i laickej verejnosti. Preto sa o šesť rokov neskôr objavilo na trhu druhé, doplnené a rozšírené vydanie, kde sa čitateľ môže oboznámiť s málo známymi skutočnosťami spojenými s procesom opcie, ktoré sa bolestivo dotkli okrem iného aj rusínskeho obyvateľstva na Spiši, kde v niektorých spišských obciach, najmä v okresoch Stará Ľubovňa, Kežmarok či Spišská Stará Ves, tvorilo značnú časť miestneho obyvateľstva.

Celkovo má publikácia 340-strán, pričom je klasicky delená na úvod, kde autori veľmi vhodne objasňujú terminologickú charakteristiku základného a málo používaného pojmu opcia, nosné kapitoly, ktoré na seba nadväzujú chronologicky a sú logicky členené na ďalšie podkapitoly, záver, ktorý stručne sumarizuje uskutočnený výskum, poznámky, prílohy, zoznam prameňov a použitej literatúry i krátke resumé v anglickom a ruskom jazyku.

Prvá kapitola pod názvom Historické a politické súvislosti opcie v Československu po druhej svetovej vojne popisuje relevantné podmienky vedúce k samotnej opcii. Podáva náčrt riešenia národnostnej problematiky v povojnovom Československu s dôrazom na tzv. „ukrajinskú otázku“ na území Slovenska, problém odstúpenia Podkarpatskej Rusi Sovietskemu zväzu a s tým súvisiaci vznik prvej opčnej dohody i problém tzv. volyňských Čechov, ktorý bol spojený s ich snahou o návrat do Československa a zrod druhej opčnej dohody. V tejto súvislosti autori poukazujú na kontroverznosť tejto dohody a otvárajú tiež otázku národnej identity Rusínov na Slovensku i ich postoj k Sovietskemu zväzu. Zaujímavá je tiež podkapitola o ohlase udalostí v juhovýchodnom Poľsku súvisiacich s poľsko-ukrajinským konfliktom, ale aj s národnostnou politikou, ktorej výsledkom boli hromadné úteky Rusínov a Židov do Československa.

Druhá časť nesie názov Opcia na základe československo-sovietskej dohody z 10. júla 1946. Pojednáva o samotnej príprave a realizácii opcie, a to na úrovni právnej, diplomatickej i regionálnej. V súvislosti s tým sa zaoberá sociálno-ekonomickými podmienkami ako jedným z faktorov ovplyvňujúcim opciu a vysťahovanie obyvateľstva, ako aj problémom agitácie, propagandy, priebehu i deklarovanej dobrovoľnosti týchto procesov. Kapitolu uzatvárajú kvantitatívne výsledky v podobe počtu optantov, vyčíslenia vyvezeného dobytka i iného hnuteľného majetku či oblasti odkiaľ boli optanti vyvezení. Táto kapitola je doplnená pomerne podrobnou tabuľkou v prílohe.

Tretia časť s názvom Situácia československých optantov na ukrajinskej Volyni a ich snahy o návrat na Slovensko (1947-1998) podáva obraz života optantov po ich príchode do Sovietskeho zväzu, ktorý bol v zjavnom kontraste so sľubmi agitátorov, čo nakoniec viedlo spočiatku k snahám o ich ilegálny návrat na Slovensko. V ďalších podkapitolách popisuje úsilie o legitímny návrat do vlasti, ktoré slávilo úspech najmä počas uvoľnenia režimu v druhej polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia, kedy sa na Slovensko vrátilo takmer 8000 optantov. Zachytáva tiež poslednú fázu – presídlenie tzv. „černobyľcov“ v rokoch 1993 až 1998.

Publikácia je napísaná predovšetkým na základe štúdia archívnych prameňov slovenskej, českej, ruskej i ukrajinskej proveniencie, ale taktiež rozsiahlej literatúry a výpovedí pamätníkov týchto udalostí. Všetky údaje sú overiteľné prostredníctvom citácií, ktoré sa nachádzajú ako celok v závere, čo je pre historikov trochu nepohodlné, lebo musia jednotlivé pramene zakaždým vyhľadávať. Čitateľsky príťažlivejšou robia knihu dobové fotografie, kópie archívnych dokumentov či informačných letákov, ktoré sa nachádzajú v jednotlivých kapitolách. V prílohe sú doplnené tiež prepisy zmlúv, protokolov, dekrétov, vyhlášok, vládnych nariadení, dohôd, inštrukcií a uznesení týkajúcich sa danej problematiky. Zaujímavou súčasťou sú prehľadné tabuľky, z ktorých sa dá vyčítať koľko ľudí bolo vysťahovaných z konkrétnych slovenských obcí a taktiež v ktorej časti Ukrajiny boli osídlení.

Kniha Opcia a presídlenie Rusínov do ZSSR (1945-1947) je svojim obsahom i spracovaním jedinečnou publikáciou tohto druhu, ktorá podáva komplexný obraz o doteraz nespracovanom probléme opcie, vysťahovania do Sovietskeho zväzu, ale i opätovného návratu slovenských Rusínov na Slovensko. Jej vysoká odborná úroveň určite uspokojí historikov zaoberajúcich sa danou problematikou, zároveň je však pútavým čítaním aj pre širšiu laickú verejnosť, ktorá sa môže dozvedieť o osudoch tisícok našich spoluobčanov a možno i svojich príbuzných po skončení druhej svetovej vojny.

KLUB VOJENSKEJ HISTÓRIE BESKYDY, e-časopis nielen o vojenskej histórii, autor: Miroslav Kmeť

V súčasnosti na slovenskom knižnom trhu je skôr zriedkavosťou, ak sa objaví kniha o Rusínoch alebo s tematikou severovýchodného Slovenska, a to aj napriek tomu, že dejiny tohto etnika a aj samotného regiónu sú bohaté na udalosti a sú aj nepochybne fascinujúce. Našťastie toto vákuum v tomto roku zapĺňa knižná novinka „Opcia a presídlenie Rusínov do ZSSR (1945 – 1947)“ od dvojice slovenských autorov – profesionálneho historika Michala Šmigeľa a publicistu a autora literatúry faktu Štefana Kruška; pričom obidvoch spája dlhodobý záujem o východné Slovensko a rusínsku problematiku v povojnovom období zvlášť. Samotná kniha prináša informácie o málo známom (hlavne pre súčasnú slovenskú spoločnosť) procese opcie a presídlenia slovenských Rusínov do Sovietskeho zväzu v prvých povojnových rokoch 1945 – 1947. Inými slovami ide o proces, ktorý v povojnovom období zasiahol takmer každú z rozvetvených rodín slovenských Rusínov obývajúcich priestor severovýchodného zákutia Slovenska. Ide zároveň o proces, ktorý dosvedčuje, že povojnové riešenie národnostnej otázky na Slovensku neskončilo všeobecne známym vysídlením slovenských (karpatských) Nemcov a presídlením Maďarov, ale pokračovalo aj v prípade slovanských menšín – Rusínov (a aj Poliakov) z východného Slovenska, hoci i miernejším spôsobom, kde princíp povinnosti vysťahovania bol nahradený princípom dobrovoľnosti presídlenia.

Ako tvrdia autori knihy, ide o jednoznačný proces výmeny obyvateľstva medzi Československom a Sovietskym zväzom, keď na základe dvoch bilaterálnych dohôd z rokov 1945 a 1946 boli Česi a Slováci zo ZSSR (z bývalej Podkarpatskej Rusi a najmä z ukrajinskej Volyne – strediska volyňských Čechov) vymenení za Rusínov zo severovýchodného Slovenska.

Kniha sa prioritne zameriava na opciu (termín všeobecne znamená voľbu štátneho občianstva) a presídlenie Rusínov zo Slovenska do ZSSR v rokoch 1945 – 1947, teda podrobne mapuje prípravy, priebeh a výsledky tohto procesu. V širšom kontexte rozvádza udalosti spojené s odstúpením Podkarpatskej Rusi v prospech ZSSR v roku 1945 a takmer neznámym hnutím za pripojenie severovýchodných okresov Slovenska k sovietskej Ukrajine, sleduje otázky národnej identity Rusínov a kritickej povojnovej situácie regiónu, zamýšľa sa nad tým, ako agitácia a propaganda sovietskych agitátorov dokázala zlákať 12 000 Rusínov na presídlenie do neznámeho Sovietskeho zväzu, a napokon analyzuje dopady procesu na oblasť severovýchodného Slovenska.

Kniha je aj príbehom o živote slovenských Rusínov po ich presídlení a usadení sa v Sovietskom zväze, o sovietskej krutej realite povojnového obdobia, o každodennom strachu a horkosti sklamania, o rozčarovaní, ponížení a pocite krivdy, ktoré zažili optanti na sovietskej Ukrajine. Krivdy z uvedomenia, že sa dobrovoľne prihlásili k presídleniu a dostali sa do oveľa horších podmienok, než z ktorých prišli. Z vedomia, že agitácia a propagácia ich presídlenia do ZSSR boli jedným veľkým podvodom a zakladali sa na lži. Súčasne s tým je kniha aj o príbehu odvahy – odvahy vzdoru, odvahy vzoprieť sa sovietskemu režimu (napriek zatýkaniam a väzneniu aj v tých vzdialenejších končinách Zväzu) a odvahy návratu do pôvodnej vlasti – Slovenska (v 60. rokoch). Jednotlivé etapy reemigrácie optantov zo ZSSR autori mapujú až do 90. rokov 20. storočia a sú príbehmi individuálnych i kolektívnych zložitých osudov a životných tragédií.

Nepochybne sa kniha stane dobrým spoločníkom počas dlhých zimných večerov a otvorí oči na viaceré pozabudnuté či aj neznáme, respektíve neujasnené otázky histórie Rusínov, dejín severovýchodného a povojnového Slovenska, ba aj realít skutočného a neskresleného života v „sovietskom raji“.

PAUL ROBERT MAGOCSI (University Toronto)

UKÁŽKA Z KNIHY

Predkladaná knižná práca je druhým doplneným a rozšíreným vydaním pôvodnej vedeckej monografie „Opcia“, ktorú v roku 2005 vydal Koordinačný výbor reoptantov (KVR) v Slovenskej republike o.z. v Prešove. Išlo o účelovú knižnú prácu, vydanú v relatívne malom náklade (svojpomocne a za finančnej podpory niektorých inštitúcií, organizácií a jednotlivcov vrátane členov KVR v SR o.z.) a určenú predovšetkým členom združenia a jeho sympatizantom.

Vtedajšie obmedzené finančné zdroje neumožnili vydať knihu vo väčšom náklade a rozšíriť ju aj medzi širokú slovenskú čitateľskú verejnosť a tak poskytnúť jej možnosť oboznámiť sa s málo známymi skutočnosťami spojenými s procesom opcie (nadobudnutia) sovietskeho občianstva a presídlením slovenských Rusínov do Sovietskeho zväzu v rokoch 1945 – 1947, s ich neľahkým životom na území ukrajinskej Volyne v podmienkach "socialistického raja“ a so snahami o návrat do historickej vlasti – Slovenska – v priebehu 2. polovice 20. storočia. Vlastne poskytnúť obraz o situácii a postavení rusínskej menšiny na severovýchodnom Slovensku v prvých rokoch po II. svetovej vojne, z ktorej 12 000 osôb – tzv. optantov pod vplyvom lákavej a klamlivej agitácie (v kontexte procesu vzájomnej výmeny obyvateľstva medzi Československom a Sovietskym zväzom) sa v roku 1947 odhodlalo na presídlenie do ZSSR, respektíve na sovietsku Ukrajinu v očakávaní krajších podmienok živobytia a v spravodlivej krajine sovietov. Vytriezvenie z krutej reality však nedalo na seba dlho čakať a prerástlo do niekoľkých vĺn „útekov“ zo ZSSR.

V konečnom dôsledku muselo prejsť ďalších niekoľko rokov (od prvého vydania), kým sa snaha o zviditeľnenie predmetnej problematiky naplnila a kniha sa týmto spôsobom dostáva do rúk slovenskému čitateľovi. V rámci potreby precíznejšieho vymedzenia pomenovania knihy (a najmä z marketingových dôvodov) sme sa odhodlali na tak trochu neštandardnú korekciu jej názvu do podoby „Opcia a presídlenie Rusínov do ZSSR (1945 – 1947)“. Samotná štruktúra textovej časti zostala vcelku pôvodná, hoci sa nevyhla istými redakčným úpravám. Niektoré pasáže zároveň boli skorigované, doplnené a rozšírené o dôležité (a najnovšie objavené) poznatky, nadobudnuté v procese „nikdy sa nekončiaceho“ vedeckého výskumu a poznania.

Tajne dúfame, že táto publikácia bude prínosným príspevkom k novodobým slovenským dejinám a histórii rusínskej menšiny na Slovensku a v neposlednom rade nájde aj svojho čitateľa.