Úvod     Knižné publikácie     Region. propagačné materiály     Audiovizuálne projekty    Goralinga v školách     Ocenenia     Výstavy,prezentácie a knižné veľtrhy     Galéria     Viktor Majerik     Tlačiareň     Kontakt

Copyright © 2017 goralinga.sk Všetky práva vyhradené.

Knižné publikácie

Napíšte nám…

Ako si objednať…

00421 903 603 550

goralinga@gmail.com

Home

O KNIHE:

Mimoriadne významnú archeologickú lokalitu Bojná, aj keď je všeobecne známa iba niekoľko rokov (archeológovia tu systematicky pracujú od roku 2003), iste netreba záujemcom o naše najstaršie národné dejiny osobitne predstavovať. Kniha Bojniansky zázrak je osobným vyznaním obdivu autora k tejto lokalite, ktorá svojimi nálezmi významne rozširuje poznanie našich národných a kresťanských koreňov. Vychádza z historických a archeologických poznatkov a opiera sa o výsledky dlhodobej spolupráce s vedúcim bojnianskeho výskumu Karolom Pietom z Archeologického ústavu v Nitre. Zvláštnu pozornosť venuje autor nálezom pozlátených plakiet z prenosného oltára a bronzového závesného zvona, ktoré patria k najstarším dokladom kresťanstva na území dnešného Slovenska v predveľkomoravskom období. Pritom fragmenty písma na dvoch plaketách sú vôbec najstarším dokladom jeho použitia v slovenských dejinách. Kapitola venovaná histórii a pozadiu bojnianskych objavov je veľmi otvoreným príspevkom do diskusie o závažných etických otázkach archeologického výskumu a problémoch tezaurácie artefaktov kultúrneho dedičstva v našich súčasných podmienkach. Knižka je však predovšetkým príbehom znovuobjavovania Bojnej, ako ho vnímal, spoluvytváral a prežíval autor sám. Je určená záujemcom o najstaršiu históriu Slovákov, ktorým poskytne menej konvenčný pohľad na toto obdobie.


PODROBNOSTI:

Počet strán: 96 strán

Väzba: brožovaná väzba

Rozmer: 155×215 mm

Hmotnosť: 240 g

Jazyk: slovenský jazyk

ISBN: 9788097004248

Rok vydania: 2011

Cena: 6 EUR


AUTOR:

Jiří Janošík  - Vyštudoval dejiny filozofie a psychológiu na Filozofickej fakulte brnianskej Univerzity J.E.Purkyňu v roku 1966 a doktorát zo sociológie získal o tri roky neskôr na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovne sa venuje sociálnej psychológii, ktorú  aj prednášal v Inštitúte pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov v Bratislave (1967 – 1970 a 1990 - 1992), na Lekárskej fakulte UK v Martine (1992 - 2004) a na Vysokej škole marketingu a podnikania v Lodži (2004 - 2011). Je autorom vyše 50 odborných publikácií, statí a článkov. Takmer 30 rokov sa tiež  zaoberá  historickou  problematikou  skorého stredoveku a dejinami zvonárstva, pričom aj v tomto smere publikuje. Zaslúžil sa o prezentáciu a propagáciu významných archeologických nálezov zo slovanského hradiska Bojná v 8. – 11. Storočí.


RECENZIE, ROZHOVORY S AUTORMI:

PAMIATKY A MÚZEÁ, č. 1/2012, str. 3, autor: Dr. Peter Maráky

Popularizačná publikácia o jednom z našich najsledovanejších archeologických nálezísk v súčasnosti približuje známe i menej známe, odborné i zákulisné informácie o postupnom objavovaní nadštandardného významu archeologickej lokality Bojná - Valy, ktorej systematická výskumná i mimo legálne formy uskutočňovaná exploatácia priniesla azda najhodnotejšie objavy z obdobia počiatkov našich národných dejín v 9. storočí. Po predslove Pavla Dvořáka autor všeobecne prístupnou formou opísal príbeh bojnianskych nálezov, charakterizoval obec  i lokalitu, stručne zhrnul konkrétne nálezy a ich význam pre spôsob života našich predkov v predveľkomoravskom, resp. veľkomoravskom období. Osobitnú pozornosť venoval dnes už slávnym nálezom - šiestim pozláteným plaketám z prenosného oltárika/?/ a bronzovému zvonu. Azda najprínosnejšou je kapitolka venovaná histórii a pozadiu bojnianskych objavov, ktorá je mimoriadne otvoreným príspevkom do diskusie o závažnych etických otázkach vedeckého výskumu, ale aj všeobecných problémoch chápania a podielu mimo inštitucionálnych foriem poznávania a tezaurácie kultúrneho dedičstva v súčasných podmienkach.

HISTORICKÁ REVUE, č. 2/2012, autor: Branislav Kovár

Významnú lokalitu Bojná už asi netreba zvlášť predstavovať. Ide o jednoznačný fenomén našich dejín. Na jeho objavení (presnejšie znovuobjavení) má nemalý podiel dr. Jiří Janošík. Práve o jeho pohľade na bojniansky fenomén je recenzovaná kniha. Je to síce stručný, ale ucelený opis udalostí. Vďaka autorovi sa dozvieme čo-to o prvotnom rozkrádaní Bojnej tzv. „detektoristami”, ale takisto o príchode archeológov na hradisko. Zvláštnu pozornosť venuje autor nálezu medených pozlátených plakiet. Ich význam je hlavne v tom, že patria medzi najstaršie doklady kresťanstva na dnešnom území Slovenska. Trochu neoprávnene v tieni týchto unikátov zostávajú nálezy kompletného bronzového zvona a fragmentov ďalších troch. J. Jánošík čiastočne špekuluje aj nad prítomnosťou Pribinu na hradisku Bojná. Ďalej sa laická verejnosť môže z knihy dozvedieť niečo o prebiehajúcom výskume a najnovších objavoch. Záver je venovaný ľuďom, ktorí sa najviac zaslúžili o výskum a propagáciu lokality. V neposlednom rade a oprávnene je publikácia venovaná obyvateľom Bojnej. Kiež by sa k nášmu kultúrnemu a historickému dedičstvu takto chovali aj ostatní obyvatelia Slovenska.

MÚZEUM, č. 2/2012, str. 56-57, autor: Dr. Zdeněk  Farkaš

Archeologická lokalita Valy pri Bojnej sa už stihla stať pojmom medzi odborníkmi aj laickou verejnosťou, predovšetkým vďaka nálezu šiestich pozlátených plakiet s náboženskými motívmi. Tie spolu s celým a niekoľkými zlomkami ďalších zvonov a ich sŕdc postavili do nového svetla počiatky kresťanstva na našom území, tradične spájané až s pôsobením cyrilometodskej misie. Súčasne bohaté nálezy rôznych kovových, prevažne železných predmetov, často uložených v tzv. hromadných nálezoch, a impozantné opevnenie umožňujú uvažovať o Bojnej ako o jednom z hospodárskych i mocenských centier nadregionálneho významu, ktorého korene možno hľadať už v predveľkomoravskom období na prelome 8. a 9. a v prvej tretine 9. storočia, teda v dobe zodpovedajúcej existencii Nitrianskeho kniežatstva. Práve sprievodný archeologický materiál umožňuje položiť rozkvet hradiska  do tohto obdobia, pričom  jeho starší zánikový horizont azda možno spájať s pohnutými udalosťami počas zjednocovacích bojov. Hradisko však nestratilo význam ani neskôr. Dokladá to predovšetkým vzorka dreva z východnej brány, pomocou letokruhov datovaná  na počiatok 10. storočia. Zrejme je dokladom posledných horúčkovitých opráv či zosilňovania fortifikácie v búrlivých dobách domácich rozbrojov a vpádu staromaďarských kmeňov, v ktorých víre sa napokon rozpadla aj „Veľkomoravská ríša“.

Po odbornej publikácii od popredných slovenských archeológov (K. Pieta – A. Ruttkay – M. Ruttkay: Bojná. Hospodárske a politické centrum Nitrianskeho kniežatstva. Nitra 2006), odbornom sprievodcovi po výstave (Bojná. Nové nálezy k počiatkom slovenských dejín. Bojná 2009), vedeckých a popularizačných článkoch  sa dostáva na knižný trh publikácia Jiřího Janošíka, ktorá čiastočne odhaľuje aj menej známe pozadie bojnianskych objavov. Po roku 1989 nastal dovtedy nebývalý rozvoj zberateľstva rôznych atraktívnych, zaujímavých, kurióznych či cenných predmetov, medzi ktoré istotne patria aj archeologické nálezy. Zatiaľ čo okruh „klasických“ starožitností a výtvarných diel bol a je relatívne obmedzený, archeologické nálezy získavané predovšetkým nelegálnymi výkopmi a vyhľadávaním pomocou rôznych zariadení (napríklad detektormi kovov) otvárali nové možnosti na nepredvídateľné objavy. Často sa zberatelia a hľadači spájajú v jednej osobe, niekedy sa však samotné hľadanie stalo druhom športu a v prípade komerčne zaujímavých nálezov aj možným zdrojom mimoriadneho a predovšetkým nezdaneného príjmu. Práve títo hľadači znovuobjavili niekedy v 90. rokoch Valy pri Bojnej a trh so starožitnosťami naraz zaplavilo množstvo včasnostredovekých nálezov, z ktorých časť, predovšetkým menej atraktívne železné predmety, sa dostali do zbierok niekoľkých slovenských múzeí. Atraktívnejšie, a tým aj lepšie zhodnotiteľné, však skončili v rukách solventnejších zberateľov alebo priekupníkov. Jiří Janošík, kultúrne založený človek s humanitným vzdelaním a silným vzťahom k histórii, sa s týmito nálezmi stretol  na rôznych legálne usporiadaných burzách, rýchlo rozpoznal ich význam a venoval svoj čas a finančné prostriedky na ich záchranu. Napokon tak stál pri nových, veľkoryso koncipovaných výskumoch v areáli samotného hradiska a jeho širšom okolí, ktoré tu dnes realizuje Archeologický ústav SAV v Nitre pod vedením Karola Pietu. Bol tiež účastný na prezentácii získaných objavov prostredníctvom úspešnej výstavy realizovanej už v niekoľkých domácich i zahraničných múzeách.

Knižka J. Janošíka je tak vyznaním vzťahu jedného z popredných moderných mecénov, ktorý na vlastné náklady i riziko zachraňoval archeologické nálezy, ktoré by sa inak  zrejme spolu s inými, o ktorých sa zachovali len viac či menej dôveryhodné  ústne tradované legendy, definitívne stratili v domácich či skôr zahraničných zbierkach.

STV 2,  15. január 2012 o 21. 45 hod., relácia UMENIE 2012.  

V uvedenej relácii redaktor Juraj Rayman predstavil knihu z nášho vydavateľstva Bojniansky zázrak.

SITA – správa tlačovej agentúry  

Vychádza nová kniha o nálezisku slovanských pokladov

Nálezisko Bojná je známe najmä vďaka nálezu pozlátených plakiet z 9. storočia, ktoré dokladajú kresťanstvo a písmo na našom území ešte pred príchodom Cyrila a Metoda. V týchto dňoch vychádza nová kniha o nálezisku slovanských pokladov v Bojnej v okrese Topoľčany. Prezentácia publikácie Bojniansky zázrak bude 4. novembra 2011 o 11:00 na 19. knižnom veľtrhu Bibliotéka v bratislavskej Inchebe. Súčasťou prezentácie bude premietanie filmu o bojnianskom zvone za účasti historika Pavla Dvořáka. Autorom knihy je Jiří Janošík, ktorý sa o Bojnú intenzívne zaujíma od deväťdesiatych rokov 20. storočia. Nálezisko Bojná je známe najmä vďaka nálezu pozlátených plakiet z 9. storočia, ktoré dokladajú kresťanstvo a písmo na našom území ešte pred príchodom Cyrila a Metoda. Plakety pravdepodobne zdobili prenosný oltár. V Bojnej existovala zhruba od roku 800 do roku 920 husto osídlená aglomerácia troch hradísk. Veľké množstvo pozoruhodných nálezov dokazuje, že tu bolo sídlo miestneho kniežacieho rodu. Našli sa tu napríklad odlievané zvony, šperky, tisíce kovových nálezov ako sú kopije, šípy, jazdecké ostrohy či poľnohospodárske a remeselnícke nástroje. Kniha Bojniansky zázrak je osobným vyznaním obdivu autora k mimoriadnej slovanskej archeologickej lokalite, ktorá svojimi nálezmi významne rozširuje poznanie našich národných a kresťanských koreňov. Vychádza z historických a archeologických poznatkov a opiera sa o výsledky dlhodobej spolupráce s vedúcim výskumu Karolom Pietom z Archeologického ústavu v Nitre. „Je však predovšetkým príbehom znovuobjavovania Bojnej, ako som ho vnímal, spoluvytváral a prežíval ja sám,“ povedal pre agentúru SITA Janošík. Knižka je určená najmä mladým čitateľom, ktorých záujem o najstaršiu históriu vlastného národa chce podporiť menej konvenčným pohľadom na toto obdobie. Autor je vzdelaním psychológ. Spolu s archeológom Pietom mu obec Bojná udelila čestné občianstvo za záchranu významných archeologických artefaktov a zriadenie múzea v Bojnej. Bojniansky zázrak vychádza vo vydavateľstve Goralinga. Je to už v poradí tretia publikácia, ktorá sa venuje tomuto nálezisku. Obe doterajšie knihy sa pre veľký úspech dočkali obnoveného vydania. Rozsiahla odborná publikácia trojice autorov Karol Pieta, Matej Ruttkay a Alexander Ruttkay s názvom Bojná - Hospodárske a politické centrum Nitrianskeho kniežatstva vyšla v rokoch 2006 a 2007. Rozsahom menšia knižka autora Karola Pietu Bojná: nové nálezy z počiatkov slovanských dejín vyšla v rokoch 2007 a 2009.

http://archeolgia.obnova.sk/clanok/vychadza-nova-kniha-o-nalezisku-slovanskych-pokladov-v-bojnej

BOJNIANSKE ZRKADLO, občasník z našej dediny a okolia, roč. 4, č. 15, december 2011, str. 5, autor: Ivan Matejovič  

Dostal som pozvánku na prezentáciu knihy. Keďže nielen chlebom je človek živý, rozhodol som sa ísť. A spolu so mnou v jednom aute ďalší štyria. Zachmúrené nebo s jesennou náladou v aute sa pomaly „rozpustilo“ keď sme prišli na druhú stranu Dunaja, na výstavisko Incheba v Petržalke. Okrem vždy usmiateho „domáceho“- p.Dr.Janošíka, ktorý nás uvítal pred dverami, sa na nás usmialo aj slniečko. Vstupom do zádveria sa nám otvoril úplne iný svet ako bol vonku. Riava ľudí bez náhlenia sa vinula popri stoloch, ktoré boli naložené knihami rôznych veľkostí, v rôznych obaloch, nespočetných žánrov. Vybrať si i kúpiť, alebo len nazrieť mohol každý. V tejto obrovskej hale sme stretli deti, mládež, i generácie staršie. Ten sa vybral Uličkou Adely Ostrolúckej, ten zas k Námestiu Štúrovcov., iní si posedeli pri káve na Terase poézie. V tomto ovzduší sa udiala aj prezentácia knihy Jiřího Janošíka „Bojniansky zázrak.“ Na pódiu č.1 presne o 11. hodine po úvodnom slove majiteľky vydavateľstva Goralinga Mgr. Ingrid Majeríkovej, sa ujali slova kompetentní: PhDr. J. Janošík, ktorý uviedol pre koho je kniha určená, čo je jej obsahom a nezabudol pripomenúť svoj vzťah k Bojnej. K téme sa pripojil aj historik a propagátor slovenských dejín Dr. Pavol Dvořák. My aj iní účastníci podujatia sme si mohli pozrieť fi lmový dokument Bojniansky zvon. Nechýbali otázky z auditória, blesky fotoaparátov, kamera. Na koniec potlesk, kytica od starostu obce Ing. Jozefa Vanču. Presun k stánku Goralingy a už sme mohli vo vlastných rukách mať knihu – na požiadanie aj s venovaním autora. Týmto náš program neskončil. Veď to more kníh nás ohromilo a nemohli sme sa odtiaľ vymotať. Túto atmosféru je ťažko úplne opísať. Fotografi e napovedia viacej, osobný zážitok najviac. Domov sme odchádzali s množstvom kníh, ktoré oťažievali viac a viac. Ale to neľutujem. Veď nielen chlebom je živý človek! A hlavná postava tohto podujatia – PhDr. Jiří Janošík, CSc. - nás svojim darom dokázal zasýtiť. Patrí mu za to vďaka.

http://az-europe.eu/cz/62929-bojniansky-zazrak-v-bratislave/n/_G1
http://www.bojna.sk/publikacie-o-obci.phtml?id3=31229


UKÁŽKA Z KNIHY

Veľa indícií naznačovalo, že na bojnianskych Valoch sídlila v 9. storočí významná vojenská družina. Pokiaľ hradisko malo centrálne miesto v obrannom systéme stredného Ponitria, ktoré je orientované na západ k strednému Považiu, potom by bolo pochopiteľné, že sa tu vtedy nachádzala stála vojenská posádka. V tom čase to mohla byť len kniežacia družina, veď išlo o vojenských profesionálov,ktorých si mohol dovoliť vydržiavať jedine veľmož s primeranou mocou a dostatočnými ekonomickými zdrojmi. Znova sa teda vynára otázka: malo doteraz neznáme slovanské knieža na Valoch v 9. storočí sídlo? Nádhera tamojších nálezov ozdôb takúto možnosť podporuje. Spomínam si, ako som svojho času zostal v nemom úžase nad kovaniami opaska či jazdeckou súpravou pozostávajúcou z ostrohy a prevliečky spínacieho remienka, ktoré boli zdobené zlatom a striebrom.     

Ako všetky obranné valy slovanských hradísk z 8.-9. storočia, aj bojnianske opevnenie malo pomerne zložitú a asi aj po celom obvode nie rovnakú drevenohlinenú konštrukciu: vytvárali ju vonkajší kamenný múr, vnútorné komory s hlineno- kamennou výplňou a v základoch celej konštrukcie mohutné drevené trámy s prúteným výpletom vystuženým stĺpikmi. Na korune valu bola ešte ochodza s palisádou. Keď sa občas zamýšľam nad týmto vynikajúcim bojnianskym stavebným dielom, znova a znova mi prichádzajú na um stále nezodpovedané otázky. Aj keď možno schopnosti a zručnosti našich dávnych slovanských predkov doteraz skôr podceňujeme, predsa sa pýtam: ako mohli pred jedenástimi storočiami, keď žili v zemniciach s tým najjednoduchším možným vybavením, boli negramotní, dožívali sa zväčša veku nie viac ako 40 rokov, museli v ťažkých podmienkach zháňať obživu, a pri tom všetkom ešte aj čeliť rôznym nástrahám a nepriateľom, teda kedy, ako a za aký čas naplánovali, vyprojektovali, zorganizovali a vybudovali takú zložitú a rozsiahlu stavbu? Ťažko sa hľadajú odpovede. Veď všetky činnosti spojené s prípravou a výstavbou 1,5 km bojnianskych opevnení vyžadovali vtedy iste stovky hodín práce projektantov a organizátorov, drevorubačov, tesárov, kamenárov, kopáčov, kočišov a ich závozníkov a ďalšie tisícky hodín robotníkov – staviteľov. Koľko ľudí muselo na tejto stavbe pracovať, aby sa dokončila za osem mesiacov predpokladanej stavebnej sezóny v jednom roku? Päťsto?Šesťsto? A odkiaľ prišli, keď v tom čase mali sídliská 40 – 60 obyvateľov? Alebo opevnenie stavali zotročení zajatci? Ako sa stavitelia stravovali a kde bývali? Kto ich riadil a organizoval? Z akých zdrojov a kto vlastne náklady na stavbu uhrádzal? Veľa otázok a aspoň pravdepodobných odpovedí málo. Zrejme si budeme musieť na ne ešte počkať.

Objednať

Bojniansky zázrak

Cena: 6.00 EUR
Váha: 0.24 Kg
Autor: Jiří Janošík

< späť

Opcia a presídlenie Rusínov
do ZSSR: 1945-1947

Od mýtov k rozprávkam. Ako vznikli slovenské ľudové rozprávky

Jánošík. Pravdivá história
karpatského zbojníka

Čarovný svet a skutočný život
v slovenskej rozprávke

Bardejov v XV. storočí. Štúdie z dejín mesta

Bojniansky zázrak

Čarodejnice, alchymisti a hľadači
pokladovna Slovensku

Čechoslovakizmus na slovenských stredných školách: 1918-1938

Doživotná umiestnenka

O krajine a vlasti starých Slovákov

Pastierik na zlatom voze

Po stopách templárov
na Slovensku

Vodníkove zlaté kačky

Jonatán malý ako omrvinka

Kráľ hadov strážca pokladov

O chlapcovi ktorý hľadal vôňu čokolády