Knižné vydavateľstvo Goralinga

Úvod Knižné publikácie Region. propagačné materiály Audiovizuálne projekty Goralinga v školách Ocenenia Výstavy,prezentácie a knižné veľtrhy Galéria Viktor Majerik Tlačiareň Kontakt

Knižné publikácie

Napíšte nám…

Ako si objednať…

00421 903 603 550

goralinga@gmail.com

O KNIHE:

Táto kniha nie je ani tak výsledkom dlhého a namáhavého putovania dejinami ako skôr zápisníkom písaným na úteku. Hlavným dôvodom cesty, ktorú sme spoločne podnikli, bola celkom nepochybne túžba utiecť pred skutočnosťou, v ktorej sme si tak podobní našim predchodcom. V čase, keď predstavivosť dobýja stále rozsiahlejšie územia, vytvára zvláštny svet ľudí obdarených nadprirodzenou mocou. Nepokoj a búrky, v ktorých sa tento svet zmieta, potom veľmi pripomínajú výtvory surrealizmu, ktorý svoj umelecký výraz poväčšinou odvodil z psychoanalýzy, z onej priepastnej hĺbky podvedomia, prvotnej tmy, kde ešte stále žiaria uhlíky z chladnúceho ohniska mágie.

Atmosféru dávnych čias majstrovsky navodzujú poviedky z pera Alexandry Pavelkovej, ktoré zároveň tématicky vyčleňujú jednotlivé úseky putovania, exkluzívne ich napísala s úmyslom začlenenia do širšieho konceptu knihy, ktorá sleduje stopy čarodejníc, alchymistov a hľadačov pokladov na Slovensku.

Miloš Jesenský si v tejto knihe prizval na spoluprácu mladú zanietenú milovníčku histórie Lenku Tkáčovú, ktorá neváhala stráviť dlhé hodiny v archívoch, skúmaním čarodejníckych procesov na Slovensku.

Stanisław Andrzej Sroka obohatil tajomné putovanie o slovník 50 starobylých nástrojov vykonávania trestov a tortúr, ktoré sú dôkazom toho, čo všetko bol schopný človek vymyslieť, aby druhému spôsobil bolesť a utrpenie.

PODROBNOSTI:

• Počet strán: 192 strán

• Väzba: brožovaná väzba

• Rozmer: 215×155 mm

• Hmotnosť: 300 g

• Jazyk: slovenský jazyk

• ISBN: 9788097004224

• Rok vydania: 2009

• Cena: 5 EUR

UKÁŽKA Z KNIHY:

O troch dámach a neobvyklých príbehoch

Táto kniha vznikala dlho. Pokiaľ si dobre spomínam, začal som na nej pracovať pred desiatimi rokmi, keď som finalizoval „Krajinu zázrakov“, plniacu funkciu sprievodcu po magických miestach na Slovensku, ktorá sa stretla s veľkým čitateľským záujmom, stala predlohou jedného z najdlhších seriálov v histórii Slovenského rozhlasu a dnes je už nemožné zohnať ju v antikvariátoch či kníhkupectvách. Obdobie, ktoré nasledovalo potom, sa stalo okrem iného aj zúročením môjho záujmu o minulé a fantastické, kedy som napriek nesúhlasu racionalistov, materialistov, pozitivistov či štrukturalistov vášnivo obhajoval predstavu o prieniku sveta reality a sveta imaginácie – postupne sa tak ukazovalo, že iba máloktoré štúdium môže byť tak inšpirujúce a vzrušujúce, ako tento druh „duševnej archeológie“, aplikovaný na dávne magické predstavy.

„Mágia je tu oddávna,“ ubezpečuje nás profesor Robert Muchembled v úvodnej štúdii k antológii „Mágia a čarodejníctvo v Európe“. „Už od počiatku ľudstva sleduje krok za krokom všetky kúty sveta. Žije v tieni náboženstva, občas aj priamo v ňom, ešte častejšie s ním čulo súťaží, nesie so sebou vlastný podiel toho posvätného, transcendentálneho, čo smrteľníka presahuje, hovorí k nemu o nadprirodzenom a vzbudzuje v ňom istotu, nádej či ilúziu, že môže účinne pôsobiť na neviditeľný svet. Keďže je nesená výsostne ľudským hľadaním bezpečia, ľahko sa včleňuje do niektorých spoločenských či politických systémov, ba dokonca môže tvoriť ich osnovu, alebo sa práve naopak dostáva do ostrého konfliktu s vrchnosťou, ktorá sa obáva jej vplyvu na poddaných. Hľadať jej stopy v minulosti však nesvedčí iba o obyčajnej bádateľskej zvedavosti, ale aj o pokuse vypátrať skutočné základy západného myslenia.“

K pátraniu po farbistých osudoch čarodejníc, alchymistov a hľadačov pokladov ma však neviedla iba bádateľská zvedavosť či podvedomé hľadanie bezpečia, o ktorom hovorí profesor Muchembled. Táto kniha nie je ani tak výsledkom dlhého a namáhavého putovania dejinami, ako skôr zápisníkom, písaným na úteku, kedže hlavným dôvodom tejto cesty bola celkom nepochybne túžba utiecť pred skutočnosťou, v ktorej sme si tak podobní našim predchodcom. V čase, kedy predstavivosť dobýja stále rozsiahlejšie územia, vytvára zvláštny svet ľudí obdarených nadprirodzenou mocou. Nepokoj a búrky, v ktorom je tento svet zmietaný, potom veľmi pripomínajú surrealizmus, ktorý svoj umelecký výraz poväčšinou odvodil z psychoanalýzy, z onej priepastnej hĺbky podvedomia, prvotnej tmy, do ktorej ešte stále žiaria uhlíky z chladnúceho ohniska mágie.

Exaktní historici nepochybne nájdu v predkladanej knihe rozporuplné, nelogické či iracionálne detaily, ktoré ostávajú pre nás naďalej nevysvetliteľné, pretože, ako hovoril Camus, „mýty sa dotvárajú, pokiaľ sú živené predstavivosťou.“ Namieste bude zrejme aj námietka, že sme na nasledujúcich stránkach nepodali ani tak zvláštne kapitoly našej histórie, ako skôr podnikli dobrodružné exkurzy do metahistorického sveta našich predkov, pozostávajúcich z ich túžieb, ktoré sa iba veľmi ťažko mohli uskutočniť. V čom sa však skrýva príťažlivosť magickej koncepcie sveta, v ktorom čarodejnice lietajú na polnočné sabaty do temných, ťažko preniknuteľných lesov, alchymisti skláňajú nad bankami a krivuľami pod začadenými klenbami dielní a zemskými kľúčmi či kvetom peráčiny vyzbrojení hľadači sa vydávajú za vidinou zakliatych pokladov spočívajúcich v jaskyniach pod horskými štítmi?

„Každá doba sa utieka do lepšieho sveta,“ presviedča nás Erberto Petoia v úvode ku „Mýtom a legendám stredoveku“, „čím je hlbšie zúfalstvo a rezignácia, spôsobené neradostnou prítomnosťou, tým silnejšie ľudia pociťujú túžbu po lepšom, ktorá musí žiť spoločne s trpkou melanchóliou, presýťujúcou život. Pocit melanchólie spolu so všetkou zlobou, ktorú doba prináša, vypláva na povrch aj v ríši legiend. Napriek tomu, že tento fantastický svet má byť únikom zo sveta, v ktorom je ekonomická a sociálna nerovnosť právne a teologicky ospravedlnená, do sveta fikcie, nevyhnutne so sebou nesie rozpory a utrpenie sveta skutočného, ktorého je odrazom. Takmer sa zdá, akoby nechcel, aby skutočný svet upadol do zabudnutia. Rozsiahla legendárna a mytologická produkcia je prestúpená skrytou tragikou a drámou, vychádzajúcich z reálneho sveta. Prostredníctvom legiend a mýtov sa nám tak zachovala spomienka na boje, nenávisť a ľstivosť či chtivosť a biedu vtedajších ľudí; v týchto literárnych dielach sa však tiež utvára aj svet, v ktorom historické, sociálne, etické a morálne protiklady nachádzajú fiktívne, ale logické riešenie.“

Keď som si teda uvedomil vzájomný prienik sveta fenomenálneho a noumenálneho, kde v jednom z nich čarodejnice čarovali, zatiaľčo v druhom vystupovali na inkvizičné hranice, alchymisti menili bezcenný kov na drahocenný a predlžovali si život zázračnými elixírmi v rozpore s tým, ako ich v skutočnosti vešali kvôli podvodom na pozlátené šibenice, dospel som nevyhnutne k názoru, do akej miery sú pre túto knihu dôležité príbehy. Tie tri, ktoré sprevádzajú každý jej tematický diel, vzišli z imaginácie „Lady Fantasy“ Alexandry Pavelkovej, ktorej cyklus o vedme-liečiteľke Vimke už dávnejšie okúzlil mnohých čitateľov, mňa samotného nevynímajúc. Ak teda napísala pôvodné poviedky práve pre túto knihu, ohlásila súčasne aj prekvapujúce preskupenie hraníc medzi fantáziou a realitou, keď nám v dobe vykorenenia v industriálnej ére pripomenula, že o kúzlo snívania prichádzame s úsvitom rozumu a počas dňa ešte jasnejšie vynikne tvrdosť a skutočná podoba životnej reality.

Ďalšou dámou, ktorá dotvorila definitívnu podobu textu sa stala Lenka Tkáčová, celkom prirodzene pre svoj entuziazmus, o ktorý neprišla ani počas namáhavého výskumu dejín čarodejníckych procesov na Slovensku, v ktorom s veľmi sľubnými výsledkami pokračuje aj naďalej. Mimoriadna vďaka patrí aj vydavateľke Ingrid Majeríkovej, ktorá sa úspešne etablovala vydaním titulu „Po stopách templárov na Slovensku“, keď svoju dôveru vložila do tak neobvyklého projektu, aký sme s historikom Pavlom Matulom pripravili a nepochybujem, že čitateľsky príťažlivá bude aj kniha, ktorú práve držíte v ruke.

„Mágia, v očiach pozitivistických vedcov staromódna, staromilská, neprestáva prenasledovať to, čo by sme snáď z núdze mohli nazvať kolektívnym vedomím našich súčasníkov,“ odovzdáme naposledy slovo Robertovi Muchembledovi. „Mágia v dôsledku dlhotrvajúcej krízy vyvolanej čarodejníckymi hranicami určite stratila svoju univerzálnosť. Magické sa však napriek tomu neprestáva vkrádať do súčasného života, pričom môže každý zaujať ľubovoľný postoj k určitej stupnici hodnôt, od bezvýhradného súhlasu po odmietnutie či najrozhodnejšie raionálne pochybnosti.“

Pozývame vás, aby ste sa o tom presvedčili samotní.

Dr. Miloš Jesenský, PhD.,
vo Valpurginu noc, 2009

RECENZIE, ROZHOVORY S AUTORMI:

www.fandom.sk, TAJOMSTVO POZNANIA, SENZÁCIA A CIT, autor: Miloš Ferko

Paracelsus, mních Cyprián, Inkovia v Pieninách, skúška čarodejnice studenou vodou. Niekoľko perličiek z faktograficky obsažnej, pútavo napísanej knižky chce aspoň čiastočne priblížiť atmosféru dobrodružstva poznania a jeho popularizácie. Citlivým, kultivovaným spôsobom je tu napĺňané krédo literatúry osvieteneckých čias – poučiť a zabaviť. V prehľadne koncipovanej publikácii sa literatúra faktu strieda s beletriou.

Témy troch základných okruhov sú uvedené v názve, v závere čitateľ nájde krátky slovník mučiacich nástrojov z pera z pera profesora Stanislawa Andrzeja Sroku, popredného odborníka na stredoveké dejiny. Autor fantasy poviedok potom môže pomocou takéhoto textu dopriať svojim postavám kvalifikovanú tortúru napríklad prostredníctvom bociana, drviča lebky alebo Judášovho kyvadla.

Fiktívnu zložku publikácie tvorí trojica poviedok známej autorky fantasy príbehov Alexandry Pavelkovej.

Glacius je príbeh o mužovi, ktorý neodišiel – a preto skončil v plameňoch. Na malej ploche pôsobivo približuje atmosféru dobových procesov s čarodejníkmi. Väčšmi obraz či črta než poviedka v užšom zmysle slova tvorí adekvátny úvod faktografickej stati.

Ďalšie dva Pavelkovej texty Ignis a Lapis ponúkajú väčšmi ucelené príbehy s výraznejším konfliktom. Autorke sa v oboch prípadoch darí vykresliť zlyhanie prvoplánovo hrdinských zámerov postáv v dôsledku nadmernej sústredenosti na veľký, vznešený, tajomný cieľ. Johann (próza Ignis) si zázračným spôsobom uzdraví chromú ruku, Adam (Lapis) sa ženie za pokladom. Vo svojich zámeroch v konečnom dôsledku zlyhávajú, pretože k nim smerujú bez ohľadu na iných ľudí a napriek ich záujmom.

Pavelková ukazuje možnú odvrátenú stranu hrdinstva ako pýchy, zaslepenosti,egoizmu, násilia, deštrukcie vzťahov. V jej chápaní je dôležitejší cit než čin, schopnosť súznieť s druhým a sebapoznanie. Okrem precíznej práce s historickými detailami a malebného, bohatého, nápadito, no nenásilne archaizovaného jazyka (len tak mimochodom – viete, čo je to padláš?) zaujme charakterizáciou postáv, podanou cez ich činnosť.

Pavelkovej najnovšie historicko-fantastické poviedky sa spôsobom videnia sveta i konania postáv blížia k odkazu slovenskej klasiky. Trpká múdrosť nehrdinského postoja spolu s uprednostňovaním konania pre iných a poznávania seba (opačné konanie pre seba, poznávanie sveta je v súlades princípom hrdinu-vedca-objaviteľa, ústrednej postavy väčšiny dobrodružných próz, vrátane fantastiky) mi na viacerých miestach pripomenula Timravu.

V nebeletristickej časti publikácie čitatelia nájdu informácie o fenoménoch čarodejníc, alchymistoch, hľadačoch pokladov. Poznatky roztriedené do krátkych kapitoliek približujú Miloš Jesenský a Lenka Tkáčová (spoluautorka časti venovanej čarodejniciam) jednoduchým, zrozumiteľným, no zároveň bohatým jazykom. Jesenský je obratný štylista, miestami až duchaplný rozprávač. S využitím veľkého množstva prameňov zväčša na základe vlastných už v periodikách publikovaných článkov (ale na zmienený fakt by ste bez poctivého poznámkového aparátu neprišli) prináša poznanie ako dobrodružstvo. Hodne cituje, popisuje, konštatuje,občas čo-to vysvetlí. Formulovania hypotéz sa zdržiava, respektíve je opatrný.

Medzi čitateľov šíri radosť z objavovania a poznávania. Na polceste medzi Dänikenom a Zamarovským, s bravúrnou ľahkosťou hodnou pána Tragáčika možno dokáže vzbudiť záujem o históriu u mladých čitateľov. Viacerými detailami ale Jesenský vie zaujať i rozhľadenejších.

Spornú Paracelsovu sexuálnu orientáciu, tajomné písmo habánov či iné zaujímavosti by možno bolo ťažké spätne vedecky overiť,v každom prípade môžu poslúžiť aj ako inšpirácia a pozvánka do sveta hry s poznatkami. Jesenský robí – napriek sklonu k práci s čo najsenzačnejšími prípadmi – histórii dobrú službu, pretože ukazuje, že zdanlivo suchopárna veda je v skutočnosti plná tajomných dobrodružstiev. Treba len vedieť hľadať.

http://www.fandom.sk/clanok/tajomstvo-poznania-senzacia-a-cit

GORALINGA – videozáznam z 30. novembra 2009 – uvedenie knihy do života

http://www.youtube.com/user/ingaslovak

VIP MAGAZINE (štýl-relax-luxus), 12/2009, str. 43 - Magický večer v Hoteli Tatra – reportáž o uvedení knihy do života 30. novembra 2009

KORZÁR, regionálny denník, 7. 5. 2010

Mučenie čarodejníc by obstálo i v horore

Azda niet človeka, ktorý by sa občas so záľubou nezahĺbil do čítania o farbistých osudoch čarodejníc, alchymistov či hľadačov pokladov. Ľudia obdarovaní nadprirodzenou mocou odjakživa priťahovali záujem zvedavcov ako magnet. A čo môže byť v akejkoľvek dobe lákavejšie, ako žena pýšiaca sa magickými schopnosťami, ktorá dokáže pričariť lásku, odkloniť kliatbu či vyliečiť chorobu?

Ostáva preto trochu záhadou, ako sa mohol svet v minulosti tak kruto zachovať k čarodejniciam a ako mohla v roku 1486 uzrieť svetlo sveta kniha smutne preslávená ako Hexenhammer, teda Kladivo na čarodejnice, z pera Heinricha Insitorisa a Jakuba Sprengera. Dnes ju mnohí nenazvú inak, ako najotrasnejšia kniha svetovej literatúry či zlovestná kniha. Priamo totiž vyzývala na udavačstvo, rafinované metódy vypočúvania a jej mottom sa stala obludnosť: "Radšej nech zomrie desať nevinných, ako by mal ostať na slobode jeden škodca."

Ihlou im nabodávali materské znamienka

Mučenie, ktoré sa za bosorky označeným ženám nevyhlo, by dnes v pohode obstálo i v najkrvavejších hororových scénach. "Na úvod bola obeť spravidla podrobená skúške ihlicou. Oholili ju na celom tele, na ktorom hľadali znaky bosorky - stigma diabolicum. Vyšetrovateľ ostrou ihlou nabodával materské znamienka. Ak bolo skúmané miesto necitlivé, prípadne nekrvácalo, išlo by o zjavný príznak bosoráctva," dozviete sa v knižnom titule Miloša Jesenského, Alexandry Pavelkovej a Lenky Tkáčovej s názvom Čarodejnice, alchymisti a hľadači pokladov na Slovensku.

Ak sa však odpovede obvinenej ženy nezhodovali so želaním sudcov, dostala sa do rúk kata. Ten s obľubou siahol po palečnici. Prsty obete zasunul medzi oceľové kolíky a postupným priťahovaním jej ich zmliaždil, až sa obnažili na kosť.

Tenký špagát sa im zarezával do mäsa

Obľúbeným prostriedkom vymáhania priznania od obvinenej ženy bolo aj šnurovanie, v rámci ktorého bola obeť obviazaná tenkým špagátom po celom tele a ten sa postupne zarezával do mäsa. Uhorskí kati však mali radi aj naťahovanie na škripec, pričom úbohú ženu bičovali, polievali horúcou sírou či pálili na citlivých miestach. K smutne známej španielskej čižme môžeme ešte pripojiť vŕtanie nechtov, ozubené kliešte, mučenie tekutinami násilne vliatymi do hrdla, mučenie na drevenom koni či štvrtenie zaživa.

Ak úbohá žena zomrela, bola nevinná

Špecifickou formou mučenia boli ordálie alebo Boží súd. Zahŕňali skúšku studenou vodou, keď takmer nahá čarodejnica skončila v jazere zviazaná na spôsob kozla a ak sa ponorila, preukázala svoju nevinu, no, žiaľ, často ju aj tak nestihli zachrániť. Pri skúške zahryznutím musela dotyčná ponúknuť psovi a mačke chlieb s maslom. Ak odmietli, bola jej vina nezvratne dokázaná.

Skúška váhami sa využívala, ak mala žena nezvyčajne nízku váhu v pomere k svojej postave. Poslednou formou skúšky však bola skúška ohňom. Zahŕňala povinnosť vziať v kostole do rúk kus posvätného žeravého železa. Ak sa jej počas tohto úkonu nehojili rany alebo cítila prudkú bolesť, bola vinná. Odnožou tejto skúšky bolo prejsť naboso po rozžeravenom železe či žeravej pahrebe.

Fajnšmekrami v mučení však boli napríklad na Oravskom hrade. Tam ženu zhodili z citadely. Ak prežila, pomohol jej diabol a čakala ju istá smrť. Ak sa zabila, bola nevinná.

A čo sa stalo s majetkom zavraždenej chudery? Bol skonfiškovaný a rozdelený medzi zemepánov, sudcu, prokurátora, pátrača a drába.

Viac zaujímavostí nielen zo sveta čarodejníc sa dočítane v knihe Čarodejnice, alchymisti a hľadači pokladov na Slovensku, ktorá okrem iného zahŕňa poviedky navodzujúce atmosféru starých čias či slovník 50 starobylých nástrojov vykonávania trestov.

Čítajte viac: http://korzar.sme.sk/c/5362553/mucenie-carodejnic-by-obstalo-i-v-horore.html#ixzz1t5XyZlQc

www.fandom.sk – fotoreportáž o uvedení knihy Čarodejnice, alchymisti a hľadači pokladov do života

http://www.fandom.sk/clanok/krst-knihy-carodejnice-alchymisti-a-hladaci-pokladov-na-slovensku

AUTORI:

Miloš Jesenský - univerzitné vzdelanie ukončil v roku 1995 na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach. Od detstva však skôr inklinoval k nerozlúšteným hádankám minulosti, prírody a spoločnosti ako k odboru, ktorý vyštudoval. Po ukončení štúdia pracoval do roku 1999 ako samostatný odborný pracovník Historického oddelenia Východoslovenského múzea v Košiciach, kde sa špecializoval na dejiny farmácie a medicíny. Od roku 1998 pôsobil ako externý ašpirant Historického ústavu Slovenskej akadémie vied a svoje doktorandské štúdium úspešne zakončil obhájením dizertačnej práce pod názvom „Dejiny alchýmie na Slovensku“. V rokoch 2001 – 2006 pracoval ako odborný bibliograf Žilinskej knižnice, v rokoch 2006–2008 na Odbore informácií a zahraničných vzťahov Žilinského samosprávneho kraja. V súčasnosti pôsobí ako riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci.

Už takmer dve desaťročia venuje publicistike v oblasti záhad histórie a rozmanitých hraničných javov nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, ako dokladá i jeho bohatá časopisecká bibliografia. Prispieva do širokého spektra dennej a špecializovanej tlače – za posledné menujme aspoň jeho pravidelnú spoluprácu s časopisom Fantázia, Dinner´s Club Magazine či Vlna. Jeho texty možno nájsť aj v elektronických médiách, predovšetkým na portáli www.putnici.sk a ďalších príbuzných portáloch. Naplno sa venuje aj spisovateľskej činnosti, o čom sa možno v Slovníku slovenských spisovateľov z roku 2001 dočítať: „Obdobiu stredoveku a jeho záhadám sa venuje v dielach Štyri hodiny do stredoveku (1997) a Dva mesiace v stredoveku (1999). Kniha Krajina zázrakov (1998) je sprievodcom po magických a tajomných miestach na Slovensku. Záhady histórie, mágia, mimozemské civilizácie a podobné témy rezonujú v prácach Reálne príbehy X, Wunderland, mimozemské techológie Tretej ríše, Bohovia atómových vojen (všetky 1998), Po stopách Indiana Jonesa a Záhady devätnásteho storočia (obe 2000). Jeho knihy boli preložené aj do Knižných titulov českého a poľského jazyka. Autor je držiteľom ocenenia „Krištáľový tiger“ udeleného v roku 1998 v Prahe najúspešnejšiemu spisovateľovi literatúry faktu a hraničných javov zo SR. Viac o autorovi na www.jesensky.sk

Alexandra Pavelková - dvojnásobná nositeľka titulu Rytier rádu Fantasy, prvá slovenská víťazka najprestížnejšej česko-slovenskej literárnej súťaže o Cenu Karla Čapka, autorka príbehov o vedme - liečiteľke Vimke. Viac o autorke na www.vimka.sk

Stanisław Andrzej Sroka - profesor Jagelovskej univerzity v Krakove, v rokoch 2008-2012 riaditeľ Inštitútu histórie na Jagelovskej univerzite v Krakove, v súčasnosti prodekan Fakulty histórie Jagelovskej univerzity v Krakove, autor mnohých publikácií, špecializujúcich sa uhorsko-poľské vzťahy v stredoveku, napríklad Poľské dokumenty v archívoch Uhorského kráľovstva, zv. 1 – 4 (Krakov 1998- 2006), Poliaci v období Žigmunda Luxemburského 1387 – 1437 (Krakov 2001). Obohatil tajomné putovanie o slovník 50 starobylých nástrojov vykonávania trestov a tortúr, ktoré sú dôkazom toho, čo všetko bol schopný človek vymyslieť, aby druhému spôsobil bolesť a utrpenie.

Bližšie informácie: https://pl.wikipedia.org/wiki/Stanis%C5%82aw_A._Sroka

Lenka Tkáčová – študentka predovýchodnej archeológie na Masarykovej univerzite v Brne, strávila dva mesiace ako členka archeologickej expedície na severe Sýrie.