O KNIHE:

Odborná porota zostavená organizátormi súťaže BIBIANOU a Slovenskou sekciou IBBY udelila knihe Jonatán malý ako omrvinka cenu Najlepšia detská kniha leta 2014.












Nevideli ste myšiaka Bafa hrať na pikole? Nevidel ho hrať ani prvák Jonatán. Stretli sa v noci v prvákovej izbe a stali sa priateľmi. Jonatán mal aj iných kamarátov,  pána Motalena, čo fúkaním do trúbky privolával ráno, madam Lauru, štebotavú sýkorku, zlostného psa Dunaja, spolužiačku pehavú Brigitu, čierného kocúra Kilimandžára i keď toto priateľstvo nebolo jednoduché.  Myšiak Baf bol vynikajúci hráč, virtuóz, ale pikolu stratil na železničnej stanici v Žiline. Príbeh prváka Jonatána sa začína v Zabudnutej uličke, a možno  sa nikdy neskončí...


PODROBNOSTI:

Autor: Ján Milčák

Ilustrácie: Renáta Milčáková

Počet strán: 55 strán

Väzba: pevná väzba

Rozmer: 220×280 mm

Hmotnosť: 430g

Jazyk: slovenský jazyk

ISBN: 978-80-89601-04-2

Rok vydania: 2014

Cena: 10 EUR


RECENZIE, ROZHOVORY S AUTORMI

Gabriela Rakúsová, Knižná revue 2014/23

Niet pochýb o tom, že výtvarná stránka detskej knihy je dôležitá. Ilustrácie Renáty Milčákovej sú aj v tejto knihe veľmi príťažlivé, vhodné pre detského percipienta: vysoká pestrosť, farebnosť, figúry najmä postojom vyjadrujú emócie a svoje pozície v príbehu. Obrázky majú nádych príjemného, pokojného prostredia spätého s prírodou. Na grafickej úprave a tlači sa podieľal Spolok Slovákov v Poľsku.

Kniha obsahuje päť príbehov, jej ústrednou postavou je prvák Jonatán Krásny: „Malý ako omrvinka,... ale veľký výmyselník.“ Niekedy ho volali aj Okrušinka. Stretáva sa s myšiakom Bafom – ich príbehy možno kvalifikovať ako fikciu i  sen. Pre Milčáka je typické, že v jemnom príbehu vie vytvoriť veľké napätie – šuchotom v izbe, kde prvák Jonatán zaspáva, sa objavuje Baf. Aj myšiakovi sa sníva. Ustavične je s Jonatánom, spáva v jeho posteli, chlapec ho nosí do školy v batohu medzi zošitmi, spolu jedávajú a zažívajú napäté, kuriózne i príjemné situácie. Jonatán napríklad dostane na svoje siedme narodeniny od rodičov, ktorí o myšiakovi Bafovi nevedia, živého kocúra Kilimandžára.

Milčák skomponoval príbehy s atmosférou, ktorá pripomína noblesné pomery s  raňajkami v  záhrade plnej kvetov a  zelene. Niekoľkými „ťahmi“ pera vytvoril veľmi príjemný, pokojný, priamstarodávny svet charakteristický symbiózou ľudí, zvierat i prírody (hoci mestskej) vôbec. K tomu sa viažu časté motívy stromov, vtáctva i motívy hudobné, čo sme mohli postrehnúť i  pri čítaní autorovej knihy pre dospelých Pocit úľavy. V texte je primerane veľa reálií (Žilina, Levoča), i  takých, ktoré nenásilným spôsobom obohacujú detské poznanie (ružové kvety veternice japonskej, sýkorka belasá, fanklub, telegram, virtuóz...). Myšiak Baf sa stáva slávnym muzikantom v hre na pikole v myšacom orchestri, ktorý dopĺňa spevácky zbor vtáčikov, kocúr Kilimandžáro mňauká, pes Dunaj šteká – v Milčákovom svete dominuje hudba, radosť, láska. Dobré vzťahy sú i  medzi „nepriateľmi“ (pes a  mačka, mačka a myš). Všetko sa teší, kvitne, všade je porozumenie, pokoj. V tomto spoločenstve a prostredí chvíľami „rušivo“ pôsobí Jonatán so svojou iróniou, zvedavosťou, tvrdohlavosťou a  istou panovačnosťou. Jeho výmysly sú súčasne nosným pilierom celého príbehu, ktorý má napätie i fantazijnosť primeranú detskému veku.

Príbeh malého Jonatána dopĺňa v závere knihy ilustrovaná hra s políčkami.


Timotea Vráblová: recenzia Ján Milčák: Jonatán malý ako omrvinka, BIBIANA, roč. XXI., 3/2014, str. 67-68

http://www.bibiana.sk/sites/default/files/sites/default/files/digital_archive/rocnikxxi_3_2014.pdf

Milica Majeriková – Molitoris: Jonatán v Krakove, mesačník ŽIVOT 11/2014, str. 22-23, Spolok Slovákov v Poľsku

Úvod     Knižné publikácie     Region. propagačné materiály     Audiovizuálne projekty    Goralinga v školách     Ocenenia     Výstavy,prezentácie a knižné veľtrhy     Galéria     Viktor Majerik     Tlačiareň     Kontakt

Copyright © 2017 goralinga.sk Všetky práva vyhradené.

Knižné publikácie

Napíšte nám…

Ako si objednať…

00421 903 603 550

goralinga@gmail.com

Home

Objednať

Jonatán malý ako omrvinka

Cena: 10,00 EUR
Váha: 0.430g
Autor: Ján Milčák

< späť

Opcia a presídlenie Rusínov
do ZSSR: 1945-1947

Od mýtov k rozprávkam. Ako vznikli slovenské ľudové rozprávky

Jánošík. Pravdivá história
karpatského zbojníka

Čarovný svet a skutočný život
v slovenskej rozprávke

Bardejov v XV. storočí. Štúdie z dejín mesta

Bojniansky zázrak

Čarodejnice, alchymisti a hľadači
pokladovna Slovensku

Čechoslovakizmus na slovenských stredných školách: 1918-1938

Doživotná umiestnenka

O krajine a vlasti starých Slovákov

Pastierik na zlatom voze

Po stopách templárov
na Slovensku

Vodníkove zlaté kačky

Jonatán malý ako omrvinka

Kráľ hadov strážca pokladov

O chlapcovi ktorý hľadal vôňu čokolády

AUTOR:  

Ján Milčák sa narodil 9. januára 1935 v Levoči. V roku 1953 začal študovať na Pedagogickej škole v Košiciach, ale v druhom ročníku prešiel na Lekársku fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Po ukončení štúdia začal pracovať ako lekár v Krompachoch, neskôr ako obvodný lekár v Spišskom Hrušove a v rokoch 1980 – 1984 ako riaditeľ nemocnice s poliklinikou v Spišskej Novej Vsi. Ako väčšina spisovateľov jeho generácie aj Ján Milčák začal publikovať poviedky v Mladej tvorbe a neskôr aj v ďalších literárnych periodikách. V sedemdesiatych rokoch sa etabloval ako tvorca rozhlasových hier pre dospelých i mládež a rozprávok pre deti. Okrem rozhlasovej dramatickej tvorby sa venuje aj písaniu divadelných hier a pokračuje v písaní detských rozprávkových kníh a krátkych próz pre dospelých. Je otcom Mariána Milčáka (básnika, prekladateľa a literárneho vedca) a Petra Milčáka (básnika, prekladateľa, literárneho vedca a vydavateľa). Žije v Levoči.

Za knihu pre deti Chlapec Lampášik bol zapísaný na čestnú listinu IBBY (1998)

Zdroj: www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/jan-milcak


ILUSTRÁTOR:

Renáta Milčáková - ilustrátorka a prekladateľka sa narodila 7. júla 1976 v Levoči. Vyštudovala slovenský jazyk a literatúru v kombinácii s francúzskym jazykomna Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Na svojom konte má necelú desiatku ilustrovaných kníh, pričom niektoré z nich získali prestížne domáce i medzinárodné ocenenia. Je taktiež autorkou hmatových ilustrácií v rozprávkových knihách pre slabozraké a nevidiace deti. Okrem knižnej ilustrácie sa venuje aj tvorbe komixov a detských hier. Spolupracuje so slovenskými časopismi Maxík a Zvonček i so zahraničnými periodikami pre deti a mládež: Zornička (Srbsko), Vzlet (Srbsko), Vjasolka (Bielorusko) a Život (Poľsko). Žije a pôsobí v Levoči. Viac informácii nájdete na: www.artrm.weebly.com




UKÁŽKA Z KNIHY:

Malý Jonatán a ešte menší Baf

V Jonatánovej izbe bolo ticho, aké býva, keď sa večer mení na noc. Vtedy veľkí ukladajú malých spať. Nočná lampa zabliká a zhasne. Počuť iba hodiny.

„Aj dnes je tma čierna,“ zasmial sa Jonatán.

„Ale ráno je vždy ružové,“ zaštebotala pani Krásna.

Nežne pohladila Jonatána po líci.

Prvák Jonatán sa prikryl modrou perinou, hlavu si vnoril do vankúša. Nechcelo sa mu spať. Aj vankúš pripomínal more. Bol modrý a mäkký ako vlny na Jadrane.

Pani Krásna vyšla ľahkým krokom, tichunko privrela dvere. Odrazu zastala, na niečo si spomenula. Vrátila sa.

„Dobrú noc!“ zaštebotala.

Jonatán si nevedel spomenúť, či zaželal pani Krásnej dobrú noc!

Zišiel z postele, pootvoril dvere.

„Vydala si sa za ocka, lebo si chcela byť Krásna?“ spýtal sa Jonatán.

„Nie som krásna?“

„Si, ale chceš, aby ťa volali pani Krásna!“ zvolal Jonatán.

Pani Krásna sa usmiala.

„Vymýšľaš, aby si nemusel spať! Si veľký výmyselník!“

„Ustavične hovoríš, že som malý.“

„Malý ako omrvinka,“ zaštebotala pani Krásna. „Ale veľký výmyselník.“

„Dobrú noc, pani Krásna. A nech ťa blšky neštípu.“

„Dobrú noc, Jonatán Krásny!“

Jonatán privrel dvere, ľahol si do postele. Prehadzoval sa.

„Dnes sú na mori vlny,“ šeptal si. „Nie a nie zaspať.“

Spomenul si, že mu otec poradil, aby spočítaval ovečky. Ale v Jonatánovej izbe nebola ani jediná.

Zišiel z postele. Pani Krásna sedela v kresle, čítala ženský magazín.

„Kedy bude ráno?“ spýtal sa Jonatán.

„Ak nevlezieš do postele, vyzujem si papuču!“ hnevala sa pani Krásna.

„Nie, to nie!“ zvolal Jonatán. „To neurobíš!“

Rýchlo zatvoril dvere. Chvíľu prestupoval z nohy na nohu.

„Tma je čierna, netrafila by si,“ zasmial sa spoza dverí.

Nečujne vhupol do postele. Ale more neutíchlo. Jonatán skúsil privrieť oči. Nepomohlo to. O chvíľu ich opäť otvoril. Nočný vánok povieval záclonou. Po Zabudnutej uličke občas prešlo auto. Na strope sa posúvali žlté pásy svetiel. Počul, ako na hodinách v kuchyni zakukala kukučka.

„Jen, dva, tri... už je desať,“ šepkal do vankúša.

Zhodil perinu, ale pomyslel si, že v mori je vždy lepšie ako na pláži.

„Čo keby som si zaspieval uspávanku?“ mudroval Jonatán.

Prehadzoval sa z pravej na ľavú a z ľavej na pravú stranu postele.

„Hlúposť, ako si mám sám spievať uspávanku?“

Počul tichý, nezvyklý šuchot. Bol taký tichučký, že Jonatán sa zľakol.

„Tak predsa zaspávam,“ pomyslel si. „Už sa mi sníva.“

Ale to nebola pravda. Pomaly otvoril oči. Šuchot sa približoval. Stíchol, ale o chvíľu bol ešte zreteľnejší. Ak by bol šuchot hlučný, alebo, ak by dokonca burácal, nezľakol by sa. Počula by ho aj pani Krásna.

„Prečo sa bojím?“ zvolal Jonatán Krásny. „Už som prvák!“

Triasol sa od strachu. Nikto mu neodpovedal. Záclona sa zavše pohla, ale to bolo všetko.

„Lepšie by bolo, keby som zaspal, v spánku sa deti neboja,“ pohyboval ticho perami.

Po zabudnutej uličke prešlo auto. V žltom svetle, ktoré sa odrážalo od stropu, videl nezvyčajný tieň. Nebol to tieň, iba tienik. Ukryl si hlavu do vankúša.

„Povedal si, že sa bojíš?“ zapišťal tenký hlások.