Knižné vydavateľstvo Goralinga

Úvod Knižné publikácie Region. propagačné materiály Audiovizuálne projekty Goralinga v školách Ocenenia Výstavy,prezentácie a knižné veľtrhy Galéria Viktor Majerik Tlačiareň Kontakt

Knižné publikácie

Napíšte nám…

Ako si objednať…

00421 903 603 550

goralinga@gmail.com

O KNIHE:

Kniha, ktorú práve držíte v rukách, prináša zaujímavý pohľad spoza poľskej hranice na jednu z veľkých postáv slovenskej histórie – zbojníka Juraja Jánošíka. Kým mnohí Poliaci ho dodnes vnímajú predovšetkým ako legendárnu postavu, v slovenskom prostredí sa vníma ako symbol boja proti sociálnemu, a v istých obdobiach aj národnostnému útlaku. Sme presvedčení, že konfrontácia slovenských a poľských názorov bude nielen zaujímavá, ale aj podnetná. Autor sa snaží obom stranám ponúknuť svoju vlastnú intepretáciu: „Jánošík skutočne existoval, zbojníčil a bol obesený za ľavé rebro tak, ako to bolo zvykom pri potrestaní zbojníckeho kapitána.“ Alebo: „Niekedy sa zdržiaval aj v rodnej Terchovej, kde okrem iného obdarúval miestne devy predmetmi, ktoré nadobudol pri lúpežných prepadnutiach. Možno práve tieto darčeky spolu s pekným vzhľadom Jánošíka prispeli k tomu, že sa po smrti stal slávnym, na rozdiel od iných zbojníkov, ktorých mená sa zachovali iba v zaprášených súdnych spisoch.“ A práve z nich, z tých starých zatuchnutých listín, vyberá pre nás príbehy menej slávnych predchodcov i súčasníkov Jánošíka v zbojníckom remesle, ktorí svojho času boli postrachom pre obyvateľov aj pocestných v slovensko-poľskom pohraničí. Popularizačný životopis Jánošíka, podložený štúdiom publikovanej literatúry a archívnych materiálov, autor aktuálne doplnil o kapitolu Jánošíkovská kinematografia, ktorá „nepredstavuje iba nevšedný fragment jeho popularity, ale aj platformu na vyvodzovanie zaujímavých záverov na tému vzájomnej poľsko-slovenskej ‚rivalizácie‘ v kauze Jánošík”. V kapitole Spor o Jánošíkovu čiapku nám predstavuje názor, že dodnes zachované osobné veci Jánošíka – čiapka a valaška „vplývajú na ľudskú fantáziu viac než zaprášené knihy súdnych protokolov”. V závere knihy poľských čitateľov a turistov, ale dúfame, že i Vás, pomyselne prinúti opustíť pohodlie svojho domova, aby sme sa ruka v ruke spolu s ním mohli vydať po stopách Jánošíka na Slovensku.

PODROBNOSTI:

• Príloha: 12 plnofarebných strán fotografií, 1 plnofarebná mapa „Po stopách Jánošíka na Slovensku“

• Počet strán: 69 strán

• Väzba: brožovaná väzba

• Rozmer: 155×215 mm

• Hmotnosť: 120 g

• Jazyk: slovenský jazyk

• ISBN: 9788097004217

• Rok vydania: 2009

• Cena: 4 EUR

RECENZIE, ROZHOVORY S AUTORMI:

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ NOVINY, č. 38/2009, str. 2, autor: Eva Sisková: Jánošík podľa Sroku

V týchto dňoch panuje veľký jánošíkovský „boom“ nielen na Slovensku, ale vypukol aj v Poľsku. Nebolo to ináč v predvečer uvedenia nového filmu o ňom v Poľskom inštitúte v Bratislave, v deň uvedenia novej knižky o Jurovi Jánošíkovi. Hovoríme o „Pravdivej histórii karpatského zbojníka“ z rúk poľského autora Stanisława Andrzeja Sroku, vysokoškolského profesora Jagelonskej univerzity z Krakova. Ľudový hrdina, legenda a inšpirácia nielen pre slovenských umelcov, zaujímavý pohľad spoza poľských hraníc na jednu z najväčších postáv dávnej slovenskej histórie. O to zaujímavejšia môže byť konfrontácia slovenských a poľských názorov. Autor, ktorý sa osobne zúčastnil na uvedení svojej knihy medzi slovenských čitateľov, je aj riaditeľom inštitútu histórie. A nejedného z prítomných prekvapil, keď na besede „prezradil“ niektoré novinky, ktoré pripravuje pre labužníkov dobrej historickej literatúry. Napokon, niektoré jeho práce, ako napr. Poľské dokumenty v archívoch Uhorského kráľovstva, Dejiny Spiša I., ktoré redigoval v spolupráci s Martinom Homzom (pozri SNN 37/2009) sú toho dôkazom. Autor sa usiluje predstaviť vlastnú verziu o Jánošíkovi. Áno. Skutočne existoval, zbojníčil a bol obesený. Tak, ako to bolo zvykom pri potrestaní zbojníckeho kapitána. Preštudoval archívne spisy, zatuchnuté listiny. Zaujímavo pomenoval jednotlivé kapitoly: Ako sa Jánošík stal zbojníkom, zbojnícka činnosť Jánošíka, spor o Jánošíkovu čiapku..., určite zaujme aj priložený protokol z výsluchu Jánošíka pred súdom. Mimochodom, o tejto zaujímavej knihe by sme sa však nedozvedeli toľkí, keby sa na Slovensku nenašla vydavateľka a prekladateľka v jednej osobe Ingrid Majeriková. V stručnosti, kniha má ambíciu populárnym, až dramatickým príbehom priblížiť legendárnu postavu, ktorá je navždy zapísaná do slovenskej histórie a na ktorú nadväzujú mnohé ďalšie umelecké diela, filmy, dokumenty ...

SITA, 9. septembra 2009, Knihu o Jánošíkovi pokrstili valaškou (vrátane videozáznamu)

V utorok podvečer sa v priestoroch Poľského inštitútu v Bratislave uskutočnil krst knihy Jánošík s podtitulom Pravdivá história karpatského zbojníka od poľského autora Stanislawa Andrzeja Sroku.

Jánošík je v Poľsku veľmi populárny, pretože poľská televízia každý rok vysiela film o Jánošíkovi z roku 1974, v hlavnej úlohe s Marekom Perepeczkom, ktorý stvárnil úlohu v štýle macho. Preto si každý v Poľsku myslí, že zbojník musí byť macho - silný chlap," odpovedal autor knihy na otázku, prečo o slovenskom národnom hrdinovi píše Poliak, a prečo má Jánošík v ich krajine úspech.

"Postava Jánošíka má tri rozmery - legendárny, literárny a historický. Legendárneho Jánošíka pozná každý, literárneho veľa ľudí, historického však málokto," vysvetlil autor pohnútky, ktoré ho viedli k napísaniu diela. Kniha po prvý raz vyšla v roku 2004 v Poľsku, druhého vydania sa dočkala tento rok, rovnako ako jej slovenský preklad Ingrid Majerikovej.

Krstným otcom knihy bol muzikálový predstaviteľ ľudového hrdinu Ján Slezák, ktorému za úlohu Jánošíka v muzikáli Na skle maľované udelili v roku 2006 Výročnú cenu Literárneho fondu. "Nech kniha rozdáva vo forme vedomostí a radosti to, čo Jánošík nazbíjal. Prajem jej, nech sa dobre predáva a nech vám robí radosť," povedal Slezák a knihu symbolicky pokrstil valaškou a drobnými napodobeninami dukátov.

Stanislaw Andrzej Sroka pôsobí ako riaditeľ Inštitútu histórie na Jagelonskej univerzite v Krakove. Špecializuje sa na poľsko-uhorské vzťahy. Svojou prácou sa snaží o popularizáciu histórie medzi širokou verejnosťou, napríklad aj prácou História prezervatívu, ktorá čaká na svoje vydanie. Sroka spolupracoval ako konzultant na niektorých scénach filmu Jánošík. Pravdivá história (2009).

Čítajte viac: http://kultura.pravda.sk/knihu-o-janosikovi-pokrstili-valaskou-dye-/sk-kkniha.asp?c=A090909_164130_sk-kkniha_p20#ixzz1tjTVtNUX

NOVINY SK, 9. septembra 2009

O Jánošíkovu čiapku malo záujem aj Kriminalistické múzeum v Budapešti

http://udalosti.noviny.sk/zo-zahranicia/08-09-2009/o-janosikovu-ciapku-malo-zaujem-aj-kriminalisticke-muzeum-v-budapesti.html

MONITOR POLONYJNY č. 10/2009, roč. XIV., str. 2, autor: Milica Urbaníková

Janosik raz jeszcze, tym razem w innej formie

http://www.polonia.sk/index.php/monitor-polonijny/monitor-polonijny-archiwum/monitor-2009.html

ŠARMANTNÁ ŽENA č.10/2009, roč. V., str. 12, Krst knihy Jánošík

AUTOR:

Stanisław Andrzej Sroka - profesor Jagelovskej univerzity v Krakove, v rokoch 2008-2012 riaditeľ Inštitútu histórie na Jagelovskej univerzite v Krakove, v súčasnosti prodekan Fakulty histórie Jagelovskej univerzity v Krakove, autor mnohých publikácií, špecializujúcich sa uhorsko-poľské vzťahy v stredoveku, napríklad Poľské dokumenty v archívoch Uhorského kráľovstva, zv. 1 – 4 (Krakov 1998- 2006), Poliaci v období Žigmunda Luxemburského 1387 – 1437 (Krakov 2001).

Bližšie informácie: https://pl.wikipedia.org/wiki/Stanis%C5%82aw_A._Sroka

UKÁŽKA Z KNIHY:

SPOR O JÁNOŠÍKOVU ČIAPKU

V Liptovskom múzeu v Ružomberku sa nachádza čiapka, ktorá pravdepodobne patrila Jánošíkovi. Má tvar valca. Je ozdobená zlatými korunkami a škrupinkami v tvare mušličiek. Čiapka, ako aj valaška, ktorá je uskladnená v Národnom múzeu v Bratislave, sú jediné osobné veci, ktoré sa zachovali do dnešných čias po slávnom zbojníkovi. Ešte pred druhou svetovou vojnou bolo viac predmetov ako dnes, ktorých vlastníctvo bolo pripisované Jánošíkovi – napríklad jeho fajka, nachádzajúca sa v zbierkovom fonde Matice slovenskej. (Poznámka prekladateľky: na Slovensku Jánošíkovu fajku poznajú diváci z piesne v podaní Michala Dočolomanského z najúspešnejšieho muzikálu všetkých čias – Na skle maľované.) Práve tieto predmety vplývajú na ľudskú fantáziu viac než zaprášené knihy súdnych protokolov. Najlepším dôkazom toho je spor o Jánošíkovu čiapku, ku ktorému došlo v rokoch 1909 – 1913 medzi slovenskými a maďarskými pracovníkmi múzeí .

Na začiatku XX. storočia sa Jánošíkova valaška nachádzala v zbierkovom fonde Maďarského národného múzea v Budapešti, ktorému ju v roku 1813 podaroval Peter Szentiványi, majiteľ rozľahlých majetkov na Liptove. Jánošíkova čiapka ale bola uskladnená vo vtedajšom liptovskom archíve a každý liptovský župan si ju prevzal spolu s archívom od svojho predchodcu. Maďarské národné múzeum, ktoré vlastnilo Jánošíkovu valašku, sa snažilo získať aj jeho čiapku, aby mohlo na jednom mieste vystavovať tieto dva cenné predmety, čo v minulosti pravdepodobne patrili najslávnejšiemu karpatskému zbojníkovi. Preto dňa 1. septembra 1909 riaditeľ oddelenia maďarského múzea napísal list liptovskému podžupanovi, v ktorom ho prosil, aby odovzdal Jánošíkovu čiapku do zbierkových fondov v Budapešti, pričom sa odvolával na predchádzajúci ústny súhlas, ktorý vraj dal liptovský podžupan predsedovi Maďarského historického spolku grófovi Gézovi Telekému. K listu bol priložený obrázok Jánošíkovej valašky.

Napriek spomínanému súhlasu podžupan Maďarom neodovzdal okamžite cennú čiapku. Rozhodol sa poradiť s vedením Liptovskej župy, ktoré však na svojom zasadnutí dňa 4. októbra 1909 v Liptovskom Mikuláši (vtedy v Liptovskom Svätom Mikuláši) odmietlo prosbu maďarského múzea. Argumentovalo tým, že morálnym záväzkom Liptovskej župy je zhromažďovanie a zachovanie všetkých historických pamiatok, ktoré vznikli jej území alebo za jej hranicami. Vedenie taktiež upozornilo na nevyhnutnosť založenia malého múzea, v ktorom by tieto pamiatky bolo možné uskladniť. Záporná odpoveď vo veci zapožičania Jánošíkovej čiapky do zbierkových fondov Maďarského národného múzea na krátky čas zabrzdila snahy o jej získanie do Budapešti. V roku 1912 sa pre zmenu snažilo získať Jánošíkovu čiapku Kriminalistické múzeum z Budapešti. V decembri 1912 písomne požiadalo...