Knižné vydavateľstvo Goralinga

Úvod Knižné publikácie Region. propagačné materiály Audiovizuálne projekty Goralinga v školách Ocenenia Výstavy,prezentácie a knižné veľtrhy Galéria Viktor Majerik Tlačiareň Kontakt

Knižné publikácie

Napíšte nám…

Ako si objednať…

00421 903 603 550

goralinga@gmail.com

O KNIHE:

Boľševické Rusko - od roku 1922 Sovietsky zväz - o sebe šírilo, že ako prvý štát vo svete odstránilo vykorisťovanie a že tu nik netrpí biedu. Mnohým obyvateľom vtedajších kapitalistických štátov postihnutých povojnovými hospodárskymi a sociálnymi krízami táto predstava imponovala. Niektoré dokonca zanechali majetok i rodiny a odišli do vysnívaného raja budovať socializmus. Len v akcii Interhelpo medzi rokmi 1923 - 1932 tak odišlo viac ako tisíc čsl. občanov. Medzi nimi aj rodina komunistu Štefana Dubčeka - otca neskoršieho známeho politika Alexandra. Ešte väčším idealistom bol americký Slovák Andrej Šmith. Ako presvedčený komunista 29. januára1932 daroval svoje celoživotné úspory strane a s manželkou odcestovali budovať Sovietsky zväz. Tam ale propagandistická opona spadla. Miesto sociálneho raja našli zbedačenie a zotročenie ľudí takých rozmerov, aké si Európan nedokázal ani predstaviť. Po dramatickom návrate v roku 1935 svoje neuveriteľné zážitky spísali. Kniha zožala mimoriadny úspech a bola preložená do viacerých jazykov vrátane slovenčiny. Po roku 1945 sa ocitla na indexe. Dnes prichádza jej druhé vydanie.

PODROBNOSTI:

• Počet strán: 234 strán

• Väzba: brožovaná väzba

• Rozmer: 200×130 mm

• Hmotnosť: g

• Jazyk: slovenský jazyk

• ISBN: 9788089601080

• Rok vydania: 2018

• Cena: 7,50 EUR

Ukážka z knihy:

Úvod k pôvodnému vydaniu

Keď týmto podávame verejnosti zážitky trojročného pobytu v Sovietskom zväze, jedinou našou snahou je predstaviť Američanom celkom pravdivý obraz života ruského národa pod Stalinovým režimom. Že pravdu americkému národu o Rusku doteraz utajovali, možno ďakovať čiastočne intenzívnej a podivuhodne zorganizovanej propagande, ako aj referátom dobromyseľných, ale naivných ľudí, ktorí bez toho, žeby čo len slovo vedeli po rusky, navštívili ako turisti Sovietsky zväz. Títo slepo verili žiarivým vyhláseniam oficiálnej byrokracie a dali sa nachytať na pekné scény, pripravené pre nich veľmi obdivuhodným spôsobom.

Aj my sme sa stali obeťami tejto propagandy natoľko, že sme opustili domov v Spojených štátoch a ponúkli sme komunistickému hnutiu naše celoživotné úspory, aby sme mohli v Sovietskom zväze stríviť zbytok svojho života.

Nikto nám nemôže vytýkať, že to, čo máme povedať o Rusku, je výslednicou našej predpojatosti. Práve naopak, všetky naše nadšené túžby upierali sme k tejto krajine.

Za mladi bol som nadšeným a činným revolucionárom. Šestnásť rokov bol som aktívnym a lojálnym členom komunistickej strany v Spojených štátoch. Moja žena bola tiež nadšenou členkou komunistickej strany. V Sovietskom zväze videli sme maják, ktorý privedie trpiace ľudstvo k spáse.

Iba tí, čo zažili to, čo sme my skúsili, môžu posúdiť, a akou bolesťou staviame do plného svetla v celej jej strašnej hrôze pravdivú situáciu tejto krajiny, do ktorej sme vkladali všetky naše nádeje. Ak takto docielime to, že iných vyvarujeme pred klamaním a vytriezvením, aké sme sami zažili, netrpeli sme nadarmo.

Usilovali sme sa obmedziť toto naše vyprávanie len na to, čo sme sami videli a čo sme sami zažili v dennom našom styku s ruskými robotníkmi - ja ako prostý robotník vo fabrike Elektrozávod a moja žena ako domáca. Vo väčšine prípadov týchto zážitkov uvádzame pravé mená ľudí a miest, o ktorých píšeme. Výnimky sme urobili len v tých prípadoch, kde by to mohlo byt pre spomínané osoby nebezpečné.

Nechceme vzbudiť dojem, že sme prežili kruté skúšky počas tamojšieho pobytu. Nechceme si týmto získať sympatie. Ba práve naopak, musíme uznať, že sme mali nezvyklé výsady, keďže zaobchádzali so mnou ako s cudzincom - odborníkom. A boli to práve tieto výsady, ktoré malo súčasne aj sovietske úradnictvo a ktoré v porovnaní s hroznou biedou ruského národa vyvolali v nás veľkú nespokojnosť a dohnali nás k tomu, že nijaká námaha nám nebola priveľká, aby sme len mohli predstaviť americkému nárdou situáciu takú, aká v skutočnosti je. A je to práve ruský národ, pre ktorý v tieto časy, keď prežíva také kruté skúšky a utrpenia, hľadáme pomoc a sympatie, čo tak veľmi potrebuje.

RECENZIE, ROZHOVORY S AUTORMI:

SVEDECTVO časopis tabuizovaných faktov, č. 4/2018, s. 13.

http://www.pv-zpko.sk/wp-content/uploads/Svedectvo-4-2018.pdf

Knižka amerického Slováka Andreja Šmitha prvý raz vyšla v roku 1941. Po roku 1945 sa dostala na index. Tohto roku vychádza jej druhé vydanie s doslovom historika Martina Lacka. „Boľševické Rusko – od roku 1922 Sovietsky zväz – o sebe šírilo, že ako prvý štát vo svete odstránilo vykorisťovanie a že tu nik netrpí biedu. Mnohým obyvateľom vtedajších kapitalistických štátov postihnutých povojnovými hospodárskymi a sociálnymi krízami táto predstava imponovala“, píše na obálke knižky Martin Lacko. Touto propagandou sa dal zlákať aj americký Slovák Andrej Šmith, ktorý ako presvedčený komunista daroval svoje celoživotné úspory strane a spolu so svojou manželkou v roku 1932 odcestoval budovať prvý štát robotníkov na svete, Sovietsky zväz. Ibaže namiesto raja na zemi objavil biedu neskutočných rozmerov. Zamestnal sa ako robotník, ale ako cudzinec mal možnosť zúčastniť sa mnohých propagandistických aktivít. Videl okolo seba bezvýchodiskovú situáciu obyčajných ľudí, ale aj lesk straníckych funkcionárov. Skúšal intervenovať u mnohých funkcionárov za zlepšenie pomerov hladujúcich ľudí, ale dostalo sa mu len posmešku, že aj keď milión ľudí zomrie, hlavná vec, že bude žiť komunizmus. Autorove poznatky zo života v Sovietskom zväze v tridsiatych rokoch minulého storočia priam vyznievajú ako opis života v oplotenom gulagu. Zrútenie civilizačného monarchistického režimu, nech bol akokoľvek zaostalý, sa nedal porovnať s anarchiou ateistického komunistického režimu. Nijaká úcta k životu, spravodlivosti nejestvovala. Po dramatickom návrate v roku 1935 napísal svoje neuveriteľné zážitky. Žiaden akčný film sa im nevyrovná.

SLOVENSKÝ AKADEMICKÝ SPOLOK ISTROPOLITAN

http://www.istropolitan.sk/2018/03/29/andrej-smith-bol-som-robotnikom-v-sovietskom-zvaze/#more-5505

Na otázku, či sa niekedy stala nejaká kniha napísaná Slovákom svetovým bestsellerom, by som asi nevedel rýchlo odpovedať. A predsa. V druhej polovici 30. tych rokov preklad do všetkých svetových jazykov a obrovský úspech dosiahla v USA po anglicky vydaná kniha „Slováka, robotníka a svetobežníka“ Andreja Šmitha (a jeho manželky Márie) Bol som robotníkom v Sovietskom zväze (I Was A Soviet Worker). Prečo teda o tejto knihe a jej autorovi nevieme nič?

Lebo komunizmus a jeho minulí a súčasní nasledovníci. Ale postupne. Šmith sa narodil v r. 1884 (približne) v Handlovej (pravdepodobne). Od detstva pracoval ako robotník, neskôr baník v Uhorsku. Bol odvážny a kritizoval ťažké pomery robotníkov. „Po rokoch biedy, keď som sa kde tu uchytil ako robotník, murár, nádenník rozhodol som sa vysťahovať do USA“. Pracoval vo fabrikách a baniach v Pennsylvánii. Organizoval sa v rôznych robotníckych spolkoch, v Socialistickej strane a nakoniec v Komunistickej strane. Tá ho v roku 1929 vyslala na exkurziu do „raja robotníkov“ – Sovietskeho zväzu. Boľševici delegácii pripravili dokonalý potemkinovský výlet. Hostiny sa striedali s divadelnými predstaveniami, pitkami, návštevami vyzdobených fabrík plných šťastných ľudí. Šmith bol nadšený. A hoci v USA mal vlastný byt a auto, rozhodol sa, že aj so ženou pôjdu budovať komunizmus do Ruska. Predali všetky veci a úspory venovali Strane (!). Druhý príchod v r. 1932 ich však rýchlo vyviedol z omylu. Žiadne slávobrány, žiadne žranice. Všade neporiadok, hladomor, kolaps, preplnené zavšivavené baraky, žobranie. Robotníci a hlavne roľníci umierali ako muchy. „Čo na tom, že milióny umierajú, len nech socializmus žije!“, vraveli Andrejovi vedúci straníci. Napriek všetkému ostali Šmithovci v ZSSR nakoniec 3 roky, aj preto, že mali oveľa vyšší plat ako miestni (aj tak sa z neho dalo vyžiť len ťažko) a hlavne preto, že ich nechceli pustiť späť. Šťastím bolo, že mali US pas a nemali deti. Hoci sa Šmith veľmi snažil meniť pomery (urobili z neho „inžiniera“), všeobecná apatia, otrocké podmienky robotníkov a celkovo pomery ho deptali. Dobre sa mali iba funkcionári strany, ostatní nemali vôbec nič. Chlieb bol hlavné platidlo, cennejšie ako zlato. Žena Mária sa psychicky zrútila. Poslali ju na rehabilitáciu na Krym. Zo sanatória sa stal v podstate bordel pre verchušku. Mária opisuje šialené príbehy ľudskej beštiality! Ženy si bežne privyrábali prostitúciou, aby uživili deti. Dramaticky narastal výskyt pohlavných chorôb. Nemocnice boli len pre komunistov, bežný človek zomieral na ulici. Po Kirovovej vražde (1934) sa začalo s masívnym zatýkaním a popravami. Situácia už bola neúnosná. Ľudia bežne „mizli“. Po mnohých peripetiách sa nakoniec Šmithovcom podarilo vrátiť do USA, kde svoje poznatky spísali a o zážitkoch prednášali. Ich kniha sa stala veľkou obžalobou komunizmu. Na Slovensko sa dostala v r. 1939. Najprv sa z nej čítalo v rozhlase, tlačou vyšla v 1941. No už v r. 1945 ju z knižníc stiahli, proti ZSSR sa nesmelo brojiť. Po 2. svetovej vojne bol Šmith v kontakte so slovenskou emigráciou. Aj preto, že bol bezdetný, však dnes nevieme, kedy zomrel a kde je pochovaný. Treba ešte dodať, že komunizmus šli budovať do ZSSR aj Dubčekovi rodičia. Ich syn, jednoduchý Šaňo, na rozdiel od Šmitha ostal červený až do konca života. Reedíciu tejto zabudnutej a neuveriteľne silnej knihy pripravil liberálno-ľavicovými médiami ostrakizovaný historik Martin Lacko, ktorý napísal aj doslov.

Dvojtýždenník o náboženstve a kultúre VOX č. 8/2018, str. 18-19, autor recenzie: Pavol Prikryl