Knižné vydavateľstvo Goralinga

Úvod Knižné publikácie Region. propagačné materiály Audiovizuálne projekty Goralinga v školách Ocenenia Výstavy,prezentácie a knižné veľtrhy Galéria Viktor Majerik Tlačiareň Kontakt

Knižné publikácie

Napíšte nám…

Ako si objednať…

00421 903 603 550

goralinga@gmail.com

O KNIHE:

Publikácia sa opiera o výsledky výskumov v tých oblastiach slovenských dejín, jazyka a kultúry, ktoré sa v našej súčasnosti stali predmetom politického záujmu a s ním spojených „odborných“ a publicistických interpretácií a politických, ba aj tzv. občianskych aktivít. Takmer všetky takéto aktivity majú z hľadiska slovenských národno-štátnych záujmov rozkladný, deštrukčný charakter. Cieľavedomo vnášajú do výkladu našich starších i novších dejín a kultúry falošné, vedecky nezdôvodnené interpretácie s úmyslom zásadne zmeniť objektívny obraz o slovenskom historickom a kultúrnom vývine. Čierne predtuchy vzbudzuje skutočnosť, že sa dnešná slovenská spoločnosť doposiaľ nezmohla na primeraný odpor, ktorý by v sebazáchovnom úsilí úspešne vzdoroval spomínaným čoraz hrozivejšie stupňovaným deformáciám. Ako to aj v závere tejto knižky pripomíname, nech sú nám odkazom aj výzvou naši do krajnosti obetaví a neohrození predchodcovia. Či vieme, prečo sú dnes často pred našimi očami takí dehonestovaní?

• Veľký košický Maďar Sándor Márai

• Slovensko–Felvidék–Uhorsko–Magyarország

• Maďarizácia

• Maďarský pohľad na uhorské i novšie dejiny Slovákov

• Historické mená

• Legalizácia predtrianonských maďarizátorských názvov

• Starí Slováci

• Poznámky

• Resumé v nemeckom jazyku

PODROBNOSTI:

• Počet strán: 91 strán

• Väzba: brožovaná väzba

• Rozmer: 147×208 mm

• Hmotnosť: 120 g

• Jazyk: slovenský jazyk

• ISBN: 9788097004286

• Rok vydania: 2012

• Cena: 4 EUR

RECENZIE, ROZHOVORY S AUTORMI:

Michal Gáfrik:

JAZYKOVEDCOVO SLOVO NAČASE

Pod názvom O krajine a vlasti starých Slovákov vydal Slavistický ústav Jána Stanislava SAV koncom minulého roku publikáciu profesora Jána Doruľu. Je súhrnom siedmich autorových úvah, ladených vcelku polemicky. Ich spoločnou témou je neutešená situácia v slovensko-maďarských vzťahoch (v historických súvislostiach, ale najmä s dôrazom na súčasnosť). Kniha je venovaná „svetlej pamiatke slovenského historika Ladislava Deáka“, ktorého odchod (v novembri minulého roku) je pre slovenskú historickú vedu i pre naše celkové kultúrne povedomie nedoceniteľnou stratou.

Pre všetky kritické úvahy knihy je príznačná autorova široká rozhľadenosť v problematike, na ktorú sa zameriava. V úvodnej polemike Veľký košický Maďar Sándor Márai Doruľa dokumentuje, ako tento vzdelaný maďarský intelektuál a spisovateľ (z pôvodne ponemčenej košickej židovskej rodiny) na celý život až fanaticky uveril šovinistickej fikcii veľkého Uhorska, podľa ktorej od samého svojho zrodu Uhorsko bolo výlučne maďarské. Spočiatku ho vraj tvorilo výlučne maďarské obyvateľstvo, ktoré až neskôr („počas storočí“) „spoločnosť Maďarov doplnila Nemcami, Slovákmi, Židmi“. (Vo svojej analýze Máraiových názorov sa Doruľa opiera o jeho pamäti, ktoré v slovenskom preklade pod názvom Zem, zem!... vyšli roku 2010 v Kalligrame.)

… viac v aktuálnom čísle časopisu TVORBA 1/2012

AUTOR:

Prof. PhDr. Ján DORUĽA, DrSc.

Venuje sa otázkam vývinu slovenského jazyka a vzťahom slovenčiny a iných slovanských aj neslovanských jazykov na pozadí historického vývinu slovenského etnika. V tomto kontexte venuje osobitnú pozornosť jazyku ľudovej slovesnosti a staršieho slovenského písomníctva, všíma si otázky vývinu spisovného jazyka a jeho fungovania vo verejnom styku i legislatívnych úprav v tejto oblasti.

J. Doruľa vypracoval koncepciu dlhodobých slavistických výskumov spolu s predstavou jej postupnej realizácie v mnohostrannej interdisciplinárnej spolupráci. Z tejto koncepcie vychádza aj predstava o činnosti osobitného slavistického pracoviska v rámci Slovenskej akadémie vied. O ňu sa opiera návrh J. Doruľu na založenie Slavistického kabinetu SAV i ním vypracovaný návrh na premenu tohto kabinetu na ústav pomenovaný podľa Jána Stanislava.

Vo funkcii predsedu Slovenského komitétu slavistov (v rokoch 1990 - 2006) organizoval J. Doruľa celú prípravu a priebeh 11. medzinárodného zjazdu slavistov v roku 1993 v Bratislave i prípravu účasti slovenských slavistov a prezentáciu slovenskej vedy na medzinárodných zjazdoch slavistov v roku 1998 v Krakove a v roku 2003 v Ľubľane.

Pod vedením J. Doruľu splnilo plánované ciele 6 grantových projektov podporovaných grantovou agentúrou VEGA.

J. Doruľa prednášal a viedol seminárne cvičenia a diplomové práce na viacerých vysokých školách, vložil svoj vklad do organizačných príprav pri zakladaní Trnavskej univerzity a pri budovaní Katedry slovenského jazyka a literatúry jej Pedagogickej fakulty (v rokoch 1994-1999 externý vedúci katedry), je školiteľom doktorandov v dennej i externej forme štúdia, bol členom vedeckých rád univerzity a fakúlt, je hlavným redaktorom časopisu Slavica Slovaca, členom edičnej rady medzinárodnej vedeckej série Monumenta Byzantino-Slavica et Latina Slovaciae. V Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV pracuje ako predseda vedeckej rady, bol dlhoročným predsedom Jazykového odboru Matice slovenskej (1995-2004) a členom výboru Matice slovenskej.

Zdroj: http://www.slavu.sav.sk/pracovnici/dorula.php

UKÁŽKA Z KNIHY

Od samého vzniku uhorského štátu boli Slováci jeho významnými budovateľmi a tvorcami, vniesli do jeho základov svoj významný civilizačný vklad, ako o tom svedčí aj najstaršia maďarská slovná zásoba z oblasti štátoprávnej a kresťanskej terminológie. Tohto svojho vkladu si boli Slováci vždy plne vedomí, pokladali Uhorsko za svoju vlasť a seba za jej plnoprávnych obyvateľov. Treba povedať, že plným právom, lebo Uhorsko bolo pre nich štátoprávnym rámcom, v ktorom sa mohli ako osobitné slovanské etnikum slobodne rozvíjať.

V uhorskom štátoprávnom rámci sa dotvorili na moderný európsky národ, nezaostávajúc v tomto svojom vývine za inými európskymi národmi. O životaschopnosti a vitalite Slovákov vo všetkých oblastiach hospodárskeho a kultúrneho života máme mnoho údajov a dokladov rozmanitého druhu.36 Slováci nemali nijaký dôvod zaujímať nepriateľský postoj voči uhorskému štátu, svojej vlasti. Veď inú vlasť ani nemali.

Maďarizácia

Všetko sa, pravda, zmenilo v už spomínaných časoch maďarského politického uzurpátorstva. Štefan Marko Daxner vtedy bol napísal: „Ale Maďari ako prišli ku sláve a moci, tak zabudli na najsvätejšie záujmy vlasti, t. j. na to, že ona je vlasťou všetkých v nej jestvujúcich národov, a v svojej osudnej – kumánskej – pýche a intolerantnosti privlastnili si ju výlučne, akoby ona bola len ich výdobytkom, ich výlučným majetkom. Oni zabudli na sľuby nemaďarským národom činené predtým, keď ešte potreba bola na spoludejstvovanie tých národov.

Starí Slováci

„Naši“ historici, pravdaže, nekompromisne pranierujú aj iné „nezmysly“ a „hlúposti,“ ktorých sa dopúšťajú niektorí slovenskí donedávna buržoázni, teraz komunistickí alebo postkomunistickí či matiční, ľudácki alebo inak „výstižne“titulovaní nacionalistickí vykladači slovenských dejín, kultúry a jazyka, ktorí si dokonca vymysleli aj nikde a nikdy nedoložené a až dosiaľ vraj takmer vôbec nepoužívané absurdné spojenie starí Slováci. Ak „naši“ historici vyhlasujú spojenie starí Slováci za neadekvátne, vo vzťahu k dejinám Slovákov za niečo absurdné a nehistorické, patriace do vyjadrovacieho arzenálu nacionalistických prekrúcačov dejín, neuviedli na také svoje tvrdenia a nevyberané obvinenia nijaký relevantný dôkaz ani doklad.

Ak sa od tých nacionalistických „prekrúcačov dejín“ domáhajú historických dokladov na spojenie starí Slováci z čias, na ktoré ho tí prekrúcači vzťahujú, treba im odpovedať ich vlastnými slovami, že takáto požiadavka je nezmyselná a hlúpa. Vedia si „naši“ historici predstaviť starého Slováka, ktorý by seba tak označil v tej svojej dávnej súčasnosti, o ktorej my dnes hovoríme pri opise alebo výklade toho obdobia slovenských dejín? Veď to my tak nazývame svojich predkov, je to naše vyjadrovanie, náš metajazyk, slovenský jazyk vedy, ktorým hovoríme a píšeme o svojich predkoch. Tak bez rozpakov písali už naši predchodcovia, ktorí sa venovali výskumu slovenských dejín, kultúry a jazyka. Uvedieme niekoľko príkladov vo funkcii dokladov. Napríklad Michal Miloslav Hodža píše: …