Úvod     Knižné publikácie     Region. propagačné materiály     Audiovizuálne projekty    Goralinga v školách     Ocenenia     Výstavy,prezentácie a knižné veľtrhy     Galéria     Viktor Majerik     Tlačiareň     Kontakt

Copyright © 2017 goralinga.sk Všetky práva vyhradené.

Knižné publikácie

Napíšte nám…

Ako si objednať…

00421 903 603 550

goralinga@gmail.com

Home

O KNIHE:

Lingvistická analýza slovenských ľudových rozprávok a ich modernizácií obohatená o dobové reálie ako aj slovensko-slovanské súvislosti a súbežnosti. Publikácia obsahuje nasledujúce kapitoly:

Vstupné slovo k čitateľovi

O čom hovoria slovenské rozprávky

Akou rečou hovoria slovenské rozprávky v podaní ich zberateľov a vydavateľov

Slovenský jazyk a slovenský svet v ľudových rozprávkach

Úskalia modernizácie textu slovenských rozprávok

Niektoré slovensko-slovanské súvislosti a súbežnosti


PODROBNOSTI:

Počet strán: 123 strán

Väzba: brožovaná väzba

Rozmer: 150×210 mm

Hmotnosť: 203 g

Jazyk: slovenský jazyk

ISBN: 9788089601004   

Rok vydania: 2012

Cena: 4 EUR


RECENZIE, ROZHOVORY S AUTORMI

GORALINGA – videozáznam 8. novembra 2012 – prezentácia knihy na knižnom veľtrhu BIBLIOTÉKA v bratislavskej Inchebe

https://www.youtube.com/watch?v=2Cp-QLGu0o0


AUTOR:

Prof. PhDr. Ján DORUĽA, DrSc. - Venuje sa otázkam vývinu slovenského jazyka a vzťahom slovenčiny a iných slovanských aj neslovanských jazykov na pozadí historického vývinu slovenského etnika. V tomto kontexte venuje osobitnú pozornosť jazyku ľudovej slovesnosti a staršieho slovenského písomníctva, všíma si otázky vývinu spisovného jazyka a jeho fungovania vo verejnom styku i legislatívnych úprav v tejto oblasti.

J. Doruľa vypracoval koncepciu dlhodobých slavistických výskumov spolu s predstavou jej postupnej realizácie v mnohostrannej interdisciplinárnej spolupráci. Z tejto koncepcie vychádza aj predstava o činnosti osobitného slavistického pracoviska v rámci Slovenskej akadémie vied. O ňu sa opiera návrh J. Doruľu na založenie Slavistického kabinetu SAV i ním vypracovaný návrh na premenu tohto kabinetu na ústav pomenovaný podľa Jána Stanislava.

Vo funkcii predsedu Slovenského komitétu slavistov (v rokoch 1990 - 2006) organizoval J. Doruľa celú prípravu a priebeh 11. medzinárodného zjazdu slavistov v roku 1993 v Bratislave i prípravu účasti slovenských slavistov a prezentáciu slovenskej vedy na medzinárodných zjazdoch slavistov v roku 1998 v Krakove a v roku 2003 v Ľubľane.

Pod vedením J. Doruľu splnilo plánované ciele 6 grantových projektov podporovaných grantovou agentúrou VEGA.

J. Doruľa prednášal a viedol seminárne cvičenia a diplomové práce na viacerých vysokých školách, vložil svoj vklad do organizačných príprav pri zakladaní Trnavskej univerzity a pri budovaní Katedry slovenského jazyka a literatúry jej Pedagogickej fakulty (v rokoch 1994-1999 externý vedúci katedry), je školiteľom doktorandov v dennej i externej forme štúdia, bol členom vedeckých rád univerzity a fakúlt, je hlavným redaktorom časopisu Slavica Slovaca, členom edičnej rady medzinárodnej vedeckej série Monumenta Byzantino-Slavica et Latina Slovaciae. V Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV pracuje ako predseda vedeckej rady, bol dlhoročným predsedom Jazykového odboru Matice slovenskej (1995-2004) a členom výboru Matice slovenskej.

Zdroj:  http://www.slavu.sav.sk/pracovnici/dorula.php


UKÁŽKA Z KNIHY:

O čom hovoria slovenské rozprávky
Doterajší výskum jazyka slovenských ľudových rozprávok uverejňovaných predovšetkým Pavlom Dobšinským1 ukázal, že sú to texty, ktoré tvoria cennú súčasť nášho kultúrneho dedičstva. Možno v nich objaviť mnoho zaujímavých údajov aj o slovenskom jazykovo-historickom vývine. Ukazuje sa to zreteľne najmä vtedy, keď jazyk slovenských ľudových rozprávok porovnávame s jazykom starších písomností zo Slovenska, s údajmi zo súčasného slovenského jazyka (z jeho spisovnej podoby i z nárečí) i z iných, najmä slovanských jazykov, a s ľudovou slovesnosťou.

Rozprávkové deje sa odohrávajú v slovenskom svete, t. j. v slovenskej prírode, v slovenskom spoločenskom prostredí s jeho zvykovými a pranymi normami, inštitúciami a mnohými reáliami. Aj rozprávka nám teda často umožňuje nazrieť do slovenskej minulosti, do reálneho sveta a života našich predkov, lebo rozprávkový príbeh sa v mnohých sprievodných okolnostiach, situáciách a príbehoch odohráva v slovenskom svete, hoci rozprávka miesto príbehu udáva len všeobecne (kde bolo tam bolo, za siedmimi horami a pod.).  Tak sa aj všeobecné, u mnohých národov známe a vandrovné motívy poslovenčujú, prispôsobujú a zdôverňujú, čo sa výrazne prejavuje aj vo všetkých jazykových zložkách ľudového rozprávačstva. V rozprávkach sa zobrazujú povahové vlastnosti ľudového hrdinu, ktorý hľadá svoje šťastie, verí vo víťazstvo spravodlivosti, na ceste za svojou pravdou prekonáva všetky prekážky, udatne bojuje so zlom, s ľudskou zlobou a neprávosťou. Jeho zbraňou je odvaha, jasný prezieravý rozum, fortieľ a vtip, najmä však statočnosť, čisté srdce. Na jeho strane sú nadprirodzené sily dobra, ktoré ho ochraňujú a pomáhajú mu hľadať správny smer na strastiplnej kľukatej ceste za spravodlivosťou. Na jej konci je triumfálne víťazstvo dobra a kruté potrestanie zla. Krutý trest sa v rozprávkach vníma ako zaslúžená, spravodlivá odplata. Neohrozený ľudový hrdina, ktorý dosahuje svoje vytúžené šťastie (musel si ho tvrdo zaslúžiť), je bohato odmenený. Rozprávka je nekompromisná. Všetkého je v nej vrchovato. Ani najkrutejšie zlo nezvíťazí – vyhráva len dočasne, prechodne. Koniec je šťastný.

Rozprávka sa netvári nezaujato, nie je polovičatá. Vždy nadŕža svojmu ľudovému hrdinovi. Rozprávač má dostatok výrazových možností na vyjadrenie postoja, na zainteresovanie poslucháča, ktorého vťahuje do deja ako angažovaného účastníka, na vyjadrenie dôverného vzťahu medzi rozprávkovými partnermi, má množstvo prostriedkov na označenie miery, veľkosti, stupňa intenzity a vlastností predmetov, javov, situácií a dejov, má nepreberné bohatstvo frazeologických spojení, metafor a prirovnaní, častíc, zámen, citosloviec, druhotných a modálnych významov slovesných časov a spôsobov, zdrobnenín a synoným.

Hoci P. Dobšinský (spočiatku spolu s A. H. Škultétym) vydával ľudové rozprávky v spisovnej slovenčine, zachovával v texte celý rad nárečových prvkov ako súčasť ľudového rozprávačstva. Takéto vydania rozprávok (prostonárodných slovenských povestí) sa stali ľudovým čítaním. Majú nemalú zásluhu na šírení štúrovskej spisovnej slovenčiny.

Z ľudovej reči pochádza celý rad slov a výrazov, ktoré sú už dnes archaizmami alebo v procese jazykovo-historického vývinu zmenili svoju významovú stavbu, niektoré sú v dnešnej slovenčine celkom neznáme, hoci sú v starších slovenských písomnostiach dobre doložené. Medzi vybratými príkladmi možno uviesť príslovku pravo vo význame „priamo, rovno“ a sloveso napraviť vo význame „narovnať,“ ďalej podstatné meno dunaj v apelatívnom význame „potok,“ krajec vo význame „krajčír,“ kňahňa vo význame „urodzená pani,“ polata/palota „palác, honosná stavba“ i „parádna miestnosť, sála,“ svetlica „predná, lepšia, svetlá izba,“ paripa „parádny, bujný kôň,“ hospoda vo význame „prechodné ubytovanie, prenajatý byt,“ hostinec vo význame „dom na prechodné ubytovanie a stravovanie hostí,“ pokon „koniec,“ pokona„posledný,“ samoštvrtý „jedna plus tri ďalšie osoby,“ strela (jasná, paromová,okovaná, jazerná) „blesk“ (v nadávkach a kliatbach), zabožiť sa, zaveriť sa „zaprisahať sa,“ pokloniť sa „pozdraviť sa“ a pod. Sem patria aj v rozprávkových textoch bežne doložené spojenia podstatných mien v inštrumentáli s predložkou pod s časovým významom „počas, cez, za, v priebehu“ (pod tým časom, pod troma dňami). V rozprávkach nájdeme historizmy, ktoré v čase ich zápisu boli ešte bežne používanými slovami, ako napr. dráb, hajdúch, polgár, boženík, stolica, pán stoličný i celý rad najmä právnych termínov, ako napr. pravda, právo, ponosa, súd v starobylých významoch doložených aj v starších slovenských písomnostiach. Sú tam názvy mnohých ďalších reálií, používaných presne v historicky doložených významoch, ako napr. názvy peňažných jednotiek babka, turák,grajciar, groš, zlatý, toliar, dukát a i.

Dnešní upravovatelia textov ľudových rozprávok, ich modernizátori či „sprístupňovatelia“ najčastejšie…

Objednať

Čarovný svet a skutočný život v slovenskej rozprávke

Cena: 4.00 EUR
Váha: 0.203 Kg
Autor: Ján DORUĽA

< späť

Opcia a presídlenie Rusínov
do ZSSR: 1945-1947

Od mýtov k rozprávkam. Ako vznikli slovenské ľudové rozprávky

Jánošík. Pravdivá história
karpatského zbojníka

Čarovný svet a skutočný život
v slovenskej rozprávke

Bardejov v XV. storočí. Štúdie z dejín mesta

Bojniansky zázrak

Čarodejnice, alchymisti a hľadači
pokladovna Slovensku

Čechoslovakizmus na slovenských stredných školách: 1918-1938

Doživotná umiestnenka

O krajine a vlasti starých Slovákov

Pastierik na zlatom voze

Po stopách templárov
na Slovensku

Vodníkove zlaté kačky

Jonatán malý ako omrvinka

Kráľ hadov strážca pokladov

O chlapcovi ktorý hľadal vôňu čokolády